veľmi rád, nastal tam vrchol mojej kariéry. A navyše: v tom roku sa nám narodil prvý syn. Tesne pred majstrovstvami Európy." Tým starším synom je Roland (mladší, kvôli totožnému krstnému menu s otcom aj s typickým prívlastkom, je Jozef), ktorého futbaloví priaznivci registrujú z pôsobenia v košickej Lokomotíve, 1.FC, bratislavskom Slovane a Prievidzi. Dá sa teda povedať, že rok 1976 bol ku Jozefovi Móderovi futbalovo štedrý na dvakrát. Ku zlatu na ME bola cestá dlhá, jej míľnikmi boli súperi v skupine, Anglicko, Portugalsko, Cyprus, štvrťfinálový rival ZSSR (alias niekoľkými hráčmi z iných oddielov doplnený víťaz PVP 1975 a európskeho Superpohára, Dynamo Kyjev), vo finálovej časti v Juhoslávii najprv v boji o postup do finále Holandsko, v samotnom finále reprezentácia NSR. Na ktorý z tento míľnikov spomína Jozef Móder najradšej? "Veľmi rád spomínam na každé jedno stretnutie, veď sme prakticky dva roky neprehrali. Mali sme však naozaj dobrý tím, zomknutý, mal mimoriadne kvalitných hráčov, s viacerými z nich dodnes udržiavam telefonický kontakt. A keď sa stretneme, stále máme na čo spomínať." Meno Jozefa Módera však predsa len v jednom míľniku zarezonovalo viac. Bolo to v dueloch so Sovietmi. Bývalý skvelý záložník sa vracia najprv k ich predohre, bol ňou priateľský zápas medzi ČSSR a ZSSR v Košiciach. "Prakticky sa vtedy otváral, alebo prechádzal akýmsi krstom, nový štadión vo VŠA. A tu začali moje prvé kroky v reprezentácii, dovtedy som v nej nehrával. Viem, že bolo mimoriadne zlé počasie. Striedal som v 2. polčase, bol to taký nešťastný zápas, aj keď Sovieti mali výborné mužstvo." Generálka teda vyšla lepšie k spokojnosti Blochina a spol., v prvom štvrťfinálovom zápase ME však na Tehelnom poli mali navrch čsl. futbalisti, ktorí ZSSR zdolali 2:0. Jeden gól dal Panenka, druhý Jozef Móder. "Na ten zápas ma viaže pekná spomienka, dal som v ňom ten druhý gól, dá sa povedať, taký poisťujúci. Dá sa povedať, že to bol začiatok nášho ďalšieho postupu, vytvorili sme si dobrú východiskovú pozíciu." A bol to práve Móder, ktorý postup pisťoval aj ďalej, v odvete v Kyjeve sa medzi ZSSR a ČSSR zrodila remíza 2:2. Po dvoch góloch Módera. Nemá ich strelec dojem, že na duely so Sovietmi sa trochu pozabúda? Klasicky sa totiž začína pri Tehelenom poli, hmle, zápasu s Anglickom, jeho repríze, preskakujeme na Holandsko v semifinále, 3:1 po predĺžení, končíme penaltami s NSR, presnejšie končíme pri Panenkovi (veď aj iní kopali...) a jeho dloubáku. Zápasy so ZSSR, akosi pomimo... "No, viacerí nedávajú takú dôležitosť práve týmto zápasom. Každý sa však na určité dianie pozeráme inými očami, niekomu sa zaryli do pamäte ten zápas, inému ten.. Myslím však, že všetky boli dôležité," hovorí Jozef Móder, ktorý hral aj v semifinále s Holandskom aj vo finále so západnými Nemcami.
V našom denníku sme už pred týždňom avizovali, že v Kutnej Hore bude menší futbalový sviatok. Futbaloví majstri Európy z roku 1976 sa stretnú na jednom trávniku po okrúhlej dvadsaťpäťročnici. Na belehradské penaltové víťazstvo nad Nemcami, zavŕšené "dloubákem" Antonína Panenku, si 22. júna (aj keď v Belehrade sa hralo 20. júna 1976) zaspomínajú nielen oni a diváci na kutnohorskom štadióne, ale aj ich "sparingpartner" čsl. tím, ktorý zas triumfoval o 4 roky neskôr na OH 1980 v Moskve. Diváci v Kutnej Hore uvidia (zápas začína o 17. hodine) vďaka iniciatíve českej Nadace fotbalových internacionálů slávne postavy čsl. futbalu 70. a 80. rokov, výber majstrov Európy bude kormidlovať Jozef Vengloš, na Václava Ježka, už žiaľ, môžeme len spomínať. Vo Venglošom mužstve budú Alexander Vencel st., Michalík, Dobiaš, Bičovský, Vojáček, Štambacher, Panenka, Jozef Móder, František Veselý, Dušan Herda, Gajdůšek, Masný, Švehlík a Stratil. Trénerom olympionikov bude František Havránek , "koučovať" bude mužstvo, v ktorom sú Stanislav Seman, Netolička, Rygel, Radimec, Václavíček, Pelc, Petr Němec, Rott, Jan Berger, Janečka, Pokluda, Werner Lička, ako aj Jindřich Svoboda, autor "zlatého" gólu vo finálovom súboji s NDR. Jozef Móder sa už iste nemôže dočkať. "Samozrejme, že nie! Postretávame sa, dávno sme sa nevideli, zvlášť s tými českými hráčmi. S tými sme mali naozaj veľmi kamarátske vzťahy," vysvetľuje Jozef Móder, ktorý sa zvlášť teší na Zdeňka Nehodu a Iva Viktora, s ktorými hrával dva roky v jednom klube, v období keď vojenčil v Dukle Praha. "Keď sme sa rozdelili, ako štát, už sme sa ani nestretli. Preto sa teším dvojnásobne." Nechceme zabiehať do politiky, nedá sa však neopýtať - čo rozdelenie federácie? Futbalu na oboch stranách dalo, vzalo, či tu niečo ubralo, tu pridalo? "Samozrejme, že vzalo. Česká liga je chudobnejšia, takisto aj slovenská. O tých druhých. Samozrejme, že sa to prenáša aj na reprezentácie, veď ako sa vraví, aká liga, taká reprezentácia." Česi však doniesli z Euro 96 v Anglicku striebro (20.výročie Belehradu oslávili štýlovo!) na Euro 2000 sa kvalifikovali plným počtom bodov, ani v Azerbajdžane neprehrali... "Iste, celý český futbal je však postavený na iných princípoch. Prejavuje sa to napríklad v starostlivosti o mládež, majú pripravené pre mládeť ihriská, tu to chýba, cítiť výpadok..." Pristavme sa ešte pri jednom negatíve. Kotol vo VŠA, ktorý sa spája s už spomínanými prvými krokmi Jozefa Módera v čsl. reprezentácii, je dezolátnom stave. "Ja tam ani nechodím... Viem, že sa na ňom nedá odohrať žiadny vážnejší, ani ligový zápas. Je to rarita, futbalový zázrak, práve v negatívnom zmysle. Niečo také sa môže stať len u nás. Taký krásny štadión, kotol, si nechali páni od futbalu stratiť... Ťažko povedať, čo s ním bude ďalej. Doba je však na Slovensku taká, aká je, myslím si, že v najbližších rokoch sa nič mimoriadne kladné v košickom futbale neudeje."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
