čestné kolo, diváci tlieskali, akoby sa z belehradskej Marakany nechcelo nikomu domov. Ani doma pri televízoroch posteľ v nočných hodinách nelákala. Tým viac, že obrazovky znovu a znovu opakovali najdôležitejšie momenty, jedenástky... Najmä tú Panenkovu, ktorá rozhodla o tom, že čs. reprezentanti zdolali vo finále po remíze 2:2 NSR strelami zo značky bieleho bodu 5:3. Bolo to veľké víťazstvo, hoci chvíľočku sa zdalo, že súper s nezlomnou vôľou ho rozpráši. Veď naši gólmi Švehlíka a Dobiáša viedli už 2:0, ale vytrvali Nemci po rohovom kope sotva vyrovnali, taliansky rozhodca Gonella bez toho, aby hru znovu otvoril, odpískal koniec! Kvôli dvom-trom nešťastným sekundám sa vlastne po vyčerpávajúcom dueli začalo v predĺžení všetko odznova. Ani obrovská smola však Ježkov tím, ktorý dvadsať mesiacov neprehral, nezlomila, zvládol aj ďalšie prekážky, takže napokon si po 21. dueli bez pádu zasadol na futbalový trón starého kontinentu.
Tridsaťtisíc majstrom
Ešte začiatkom júna pred ME francúzsky časopis Football Magazin na adresu NSR, Holandska a Juhoslávie napísal: "Nech sa tí traja veľkí favoriti majú na pozore! V Československu znovu majú mužstvo, ktorého manévrovacia obratnosť, zohranosť a efektívnosť hry sa opiera o niekoľkých skutočných futbalových osobností, ako sú Viktor, Pivarník, Ondruš, Dobiáš, Nehoda a podľa môjho názoru tvorca hry Pollák. Tí všetci by mohli slávnym európskym hviezdam otvoriť oči." Tieto slová spomíname zámerne, pretože triezvo uvažujúci odborníci mali dobrý odhad, ktorý mnohí možno nedocenili. Azda aj preto, že z Cruyffa a spol išiel roky strach, viacerých Holanďanov zaradili do svetovej extratriedy, ale súboj s ČSSR nezvládli a prehrali v predĺžení 1:3. Našich nezlomil ani 120-minútový duel s NSR, v ktorom šťastie v závere začalo koketovať so súperom. Lenže rad prišiel na jedenásťmetrové kopy, a tie boli našou silnou zbraňou, lebo tréneri V. Ježek a J. Vengloš nepodcenili žiadny detail, jedenástkam venovali mimoriadnu pozornosť v Ružomberku i v samotnom dejisku ME. A prišla za to aj sladká odmena: Prvú premenil Masný, brankár Maier bol na jeho strelu krátky. Lenže Bonhof vyrovnal... Nehoda zvýšil na 2:1, ale ani Flohe nedal Viktorovi šancu. V tretej sérii napol sieť Ondruš, avšak Bongartz vyrovnal na 3:3. Jurkemik nedal tiež Maierovi možnosť vyniknúť a bolo 4:3. Azda aj to znervóznilo Hoenessa, ktorý strelil jedenástku nad bránu. A potom to prišlo. Panenka dal gól, Beckenbauer sa už nemusel namáhať, pretože onedlho pohár z rúk predsedu UEFA dr. Artemia Franchiho sa ocitol v rukách nášho kapitána Antona Ondruša a veľkolepé oslavy nemali konca-kraja. Dlho sa iba šuškalo, aké odmeny, okrem štátnych vyznamenaní, naši dostali. Po rokoch vyšlo najavo, že za titul zinkasoval každý aktér záverečných bojov 30 tisíc Kčs, čo v porovnaní s vyspelým futbalovým svetom znamenalo veľkú degradáciu úspechu, aký sa nerodí každý deň.
Čím prispeli k titulu
Veľký úspech nášho kolektívu mnohých prekvapil, ale po hre, akú produkoval v semifinále proti Holandsku v Záhrebe a vo finálovom dueli s obhajcom titulu NSR, nakoniec každý uznal, že titul na ME´76 na juhoslovanskej pôde sa dostal do pravých rúk. Rumunské noviny Romania libera dokonca napísali: "Francúzský športový denník France Football už vlani umiestnil Československo na čelo európskeho rebríčka. Nezmýlil sa!" Aj po štvrťstoročí si hodno oživiť v čom bola sila majstrovského kolektívu, čo všetko zdobilo štrnásť čs. finálových na juhoslovanskej pôde:
IVO VIKTOR (Dukla Praha) Za pozoruhodné zákroky ho vyhlásili za najlepšieho brankára 5. európskeho šampionátu. Podržal mužstvo v jeho najťažších chvíľach.
JÁN PIVARNÍK (Slovan Bratislava) Mal obdivuhodnú kondíciu, veľmi dobre bránil a výpadmi po krídle bol veľmi nebezpečný.
ANTON ONDRUŠ (Slovan Bratislava) Prezentoval sa ako libero svetových kvalít. Piliera obrany zdobila mimoriadna aktivita v prebíjaní sa k súperovej bráne, stal sa kapitánom mužstva so všetkými potrebnými vodcovskými vlastnosťami.
JOZEF ČAPKOVIČ (Slovan Bratislava) Bol pohyblivý, obetavý, ustrážil ako Holanďana Cruyffa, tak i Nemca D. Müllera.
KOLOMAN GÖGH (Slovan Bratislava) Suverénne kryl svoj priestor, mal pohotový štart na loptu, nepodliehal fintám súperov, v tvrdých osobných súbojoch komplikoval život Repovi i Hoenessovi. Žiaľ, už nie je medzi nami.
ANTONÍN PANENKA (Bohemians Praha) Chladnokrvný taktik. Technicky vycibrený majster driblingu, presný pri krátkych a dlhých prihrávkach. Svojským pokutovým kopom omráčil brankára Maiera i publikum.
KAROL DOBIÁŠ (Spartak Trnava) Mimoriadny bojovník, s veľkým prehľadom. Rýchly a ostrý ako britva, prihrávkam akoby dával oči. Podal životný výkon, ktorým ozdobil svoj 50. medzištátny zápas.
JOZEF MÓDER (Lokomotíva Košice) Držal taktovku pri striedaní rytmu hry, zrýchľoval jej spád kolmými výpadmi i prihrávkami a po vylúčení Polláka v semifinále prevzal organizovanie stredu poľa.
MARIÁN MASNÝ (Slovan Bratislava) Vynikajúci šprintér a technik. Unikal obrancom ako chcel, výborne centroval i strieľal. Na ME podal vôbec najlepšie výkony v reprezentácií.
JÁN ŠVEHLÍK (Slovan Bratislava) Technický a pohyblivý útočník, ktorý sa výborne orientoval pred bránou. Vo finále proti NSR strelil náš vedúci gól. Hral obetavo až do vyčerpania.
ZDENĚK NEHODA (Dukla Praha) Strážili ho vždy aspoň dvaja hráči súpera, čím vytváral priestor ďalším našim reprezentantom v súperovej šestnástke. Vynikol pohyblivosťou, perfektnou technikou, zmyslom pre pozičnú hru.
FRANTIŠEK VESELÝ (Slavia Praha) Hoci v oboch zápasoch nastúpil ako náhradník, príchodom na trávnik bol pre mužstvo vždy prínosom. Rýchlonohý driblér vyriešil našu partiu v súboji s Holandskom.
LADISLAV JURKEMIK (Inter Bratislava) Veľmi obetavý futbalista sa prezentoval sebadôverou a istotou, hoci nastupoval ako striedajúci hráč, rýchlo zapadol do hernej koncepcie, hral odvážne ako v útočnej, tak i obrannej fáze.
JAROSLAV POLLÁK (VSS Košice) Po vylúčení v semifinále nemohol na finálový duel nastúpiť. Bol ináč štrnástym čs. hráčom, ktorý sa predstavil na ME. Pochopiteľne, s obdivuhodným akčným rádiom dostal šancu v základnej zostave. Rozbíjal akcie súpera a našim kládol základné kamene.
Až 15 Slovákov na ME
Z tohto prehľadu je jasné, že vo finále nastúpilo v základnej zostave osem slovenských hráčov, v priebehu zápasu dostal príležitosť aj Jurkemik. Deväť našich hralo aj proti Holandsku (namiesto Švehlíka nastúpil Pollák), a ak k tomuto počtu dodáme, že okrem desiatich, čo nastúpili na trávnik, v 20-člennom kádri boli na ME ďalší piati Slováci - brankár Alexander Vencel zo Slovana Bratislava, ktorý chytal vo vynikajúcej forme, ďalej Prešovčan Pavol Biroš, Topoľčanec Dušan Herda (obaja však ako hráči Slavie Praha), tretí brankár Pavol Michalík (Baník Ostrava) a útočník VSS Košice Dušan Galis (v spomínanom období nesprávne uvádzaný v tlači ako Peter Gallis), bol to jedinečný výkvet. V porovnaní s inými našimi úspechmi je jasné, že na tomto šampionáte zažilo Slovensko najväčšiu slávu a najkrajšie chvíle pod československou futbalovou strechou, pod ktorou sa z českej strany objavil v Juhoslávii už len František Štambacher. Samotný triumf sa nezrodil náhodne. Predchádzalo mu osem úrodných rokov, keď mužstva od Prešova cez Košice až po Bratislavu udávali na domácej ligovej scéne tón. Výsledkom tejto skutočnosti bolo päť trnavských a tri slovanistické majstrovské tituly na domácej vrcholnej scéne a tiež víťazstvo Slovana v PVP v roku 1969 a účasť Spartaka Trnava v semifinále PEM. Ba čo viac, Slovan, ktorý v roku 1976 trénoval Ježkov asistent J. Vengloš, obetoval klubový titul v prospech úspechu celého čs. futbalu. Aký je to paradox v porovnaní so súčasnosťou, keď Slovan s inými funkcionármi a Inter vlani v lete robili v záujme svojich triumfov, ku ktorým sa aj tak nedopracovali, všetko pre to, aby nemuseli uvoľniť kľúčových hráčov do olympijského celku, hoci v kompletnom zložení mohol ako prvý pozdvihnúť slovenskú futbalovú zástavu!
Piati v hviezdnej zostave
Zápasy na ME v Juhoslávii sledovalo niekoľko stoviek novinárov, rozhlasových reportérov a televíznych komentátorov. Z ich tipov sa zrodila ideálna zostava ME, ktorú tvorili títo hráči: Viktor Dobiáš, Ondruš (všetci ČSSR), Beckenbauer (NSR), Krol (Holandsko) Oblak (Juhoslávia), Bonhof (NSR), Popivoda (Juhoslávia) Masný (ČSSR), D. Müller (NSR), Nehoda (ČSSR). Okrem toho, že v jedenástke šampionátu bolo 5 čs. reprezentantov, za najlepšieho hráča ME vyhlásili Viktora pred Beckenbauerom, Dobiášom, brankárom Maierom (NSR) a Masným. Z množstva hodnotení šampionátu nás upútal komentár vo francúzskom denníku L´Equipe, ktorý znel: "Fantastické finále v Belehrade prevýšilo finálový zápas svetového šampionátu 1974 medzi NSR a Holandskom. Bolo majstrovským dielom herného umenia. Víťazstvo čs. mužstva je rehabilitáciou kolektívneho futbalu. Malo perfektnú taktiku a dokázalo narušiť rytmus hry súpera, či už Holandska, alebo NSR. Brankár Viktor sa zaradil do galérie najslávnejších svetových gólmanov. Obranca Pivarník bol rýchlikom kolektívu, stopér Ondruš dušou mužstva, lebo vedel i zaútočiť, prejavoval veľkú chladnokrvnosť a hral dokonale hlavou. Panenkova technika, prezieravosť a zmysel pre prihrávku boli obdivuhodné. Svojím zápalom, presnosťou a kúzlom hry, taktikou i srdnatosťou muselo čs. mužstvo zmieriť s futbalom i jeho najzarytejších odporcov." Sú to krásne slová, ktoré hrejú aj po toľkých rokoch.
Smutná súčasnosť
Žiaľ, belehradský úspech znamenal postupne pre Slovensko spánok na vavrínoch. Na zlatých OH 1980 v Moskve boli len dvaja východniari Seman a Kunzo, na ME v Taliansku hrali Seman, Ondruš, Barmoš, Jurkemik, Gögh, Kozák, Masný, a po nich naše počty nielen stále klesali, ale od tých čias už Slováci nezažili nijaký medailový úspech. Možno to súvisí aj so slovami, ktoré v dňoch radosti vyslovil tréner V. Ježek: "Priali by sme si, aby reprezentanti už čoskoro hrali rovnako i v ligových zápasoch, aby k zodpovednému prístupu k tomuto športu strhli i ostatných oddielových spoluhráčov. Až potom by sa čs. futbal ako celok pohol dopredu." Časy sa veľmi zmenili, a najmä na Slovensku, až na ojedinelé záblesky kráčame od desiatich k piatim. Cieľavedomosť a profesionalita po našom je taká, aká je hra, vyhnala aj veľa divákov zo štadiónov, lebo i to čo je zlé, obhajujeme ako dobré. A to je najsmutnejší poznatok po veľkom triumfe pred štvrťstoročím.
Fakty zo šampionátu
Semifinále - 16. júna v Záhrebe: ČSSR Holandsko 3:1 (1:1, 1:0)-po predĺžení. Góly: Ondruš, Nehoda, F. Veselý Ondruš (vlastný). Pred 25 000 divákmi rozhodoval Thomas (Wales). ČK: Pollák (59.) Neeskens (78.), van Hanegem (114). ČSSR: Viktor Pivarník, Jozef Čapkovič (106. Jurkemik), Ondruš, K. Gögh Dobiáš, Pollák, Panenka Masný, J. Móder (91. F. Veselý), Nehoda. Tréneri: V. Ježek a J. Vengloš. HOLANDSKO: Schrijvers Suurbier, Rijsbergen (37. van Hanegem), van Kraay, Krol Neeskens, W. van der Kerkhof, Jansen Rep (67. Geels), Cruyff, Rensenbrink. Tréner: G. Knobel.
17. júna v Belehrade: NSR Juhoslávia 4:2 (2:2,0:2)-po predĺžení. Góly: D. Müller 3, Flohe Popivoda, Džajič, 80 000 divákov. Tréner Juhoslávie: A. Mladenič.
O 3. miesto - 19. júna v Záhrebe: Holandsko Juhoslávia 3:2 (2:2,2:1)-po predĺžení. Góly: Geels 2, W. van der Kerkhof Katalinski, Džajič, 7000 divákov.
Finále
20. júna v Belehrade: ČSSR NSR 2:2 (2:2, 2:1)-po predĺžení, 5:3 na jedenástky. Góly: Švehlík, Dobiáš D. Müller, Hölzenbein. Pred 40 000 divákmi rozhodoval Gonella (Taliansko). ČSSR: Viktor Pivarník, Jozef Čapkovič, Ondruš, Gögh Panenka, Dobiáš (94. F. Veselý), J. Móder Masný, Švehlík (80. Jurkemik), Nehoda. Tréneri: V. Ježek a J. Vengloš. NSR: Maier Vogts, Schwarzenbeck, Beckenbauer, Dietz Wimmer (46. Flohe), Beer (80. Bongartz, Bonhof Hoeness, D. Müller, Hölzenbein. Tréner: H. Schön.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
