odborníkov. Ako sa to však prejavuje v reálnom živote? O čo ide, uvediem jednoduchý príklad.
Ak sa rozhodnem na výrobku zarobiť 200 korún a predám ho dva kusy, tak som získal 400 korún. Ak sa rozhodnem získať na jednom výrobku len 100 korún, ale predám 10 kusov, tak zarobím 1 000 korún. Taká samozrejmá vec. No, keď sledujem vlaky s 10 či 20 ľuďmi, zdá sa mi, že to nie je jednoduchá vec, ale veľká "veda".
O čo mi ide, uvediem to na skúsenostiach z pobytu v Španielsku. Po pristatí na letisku v Barcelone som zistil, že za autobus do centra mesta musím zaplatiť 700 pesiet. Nenastúpil som a začal čítať oznamy pre cestujúcich. Tu bolo uvedené, že permanentka na 5 dní - na metro, autobusy a trolejbusy - stojí 4 000 pesiet a ak si ju zakúpite v autobuse, ktorý ide z letiska do mesta, už neplatíte za cestu do mesta. Po nastúpení do autobusu som preto požiadal o túto permanentku. Vodič mi okrem permanentky podal ešte jeden lístok s vysvetlením: "Zrejme ste cudzinec. Permanentka vám platí 5 x 24 hodín. Tento ďalší lístok vás oprávňuje bezplatne cestovať na letisko. Príjemný pobyt v našom meste." Prvé, čo som si ja sám k tomu pridal, bolo: "Cudzinče, miň všetky pesety." Až po čase som si uvedomil, že na cestách smerom z letiska do mesta a opačne som ušetril 1 400 pesiet. Potom som sa rozhodol cestovať do iného mesta vlakom. Po zakúpení cestovného lístka do cieľovej stanice ma oslovil pokladník: "Zrejme ste cudzinec a zajtra budete cestovať späť. Vráťte lístok, dám vám spiatočný a doplatíte len 20 percent." Po skúsenostiach zo Slovenska som sa pritom cítil nesvoj. Veď pred pár rokmi, ak zastavil rýchlik z Budapešti do Krakova v Prešove a vystúpilo z neho 30 ľudí, tak bol problém nastúpiť 10 cestujúcim - bol plný. Minule som po nastúpení do vlaku prešiel dva vagóny, pokiaľ som našiel spolucestujúceho.
V minulosti nám zdôrazňovali, aby sme uprednostňovali spoločenské záujmy. Nie všetko z toho, čo sme v minulosti počúvali, je hlúposť. Ak by napríklad Železnice opäť zaviedli pre zamestnaných zvýhodnenia, získali by - veď vlaky musia chodiť a réžia je rovnaká, či je vo vlaku 5 alebo 500 cestujúcich. Veď nezamestnaný kalkuluje takto: Podporu dostanem 5400 korún. Cesta železnicou do vzdialenosti 35 kilometrov, kde by som mohol mať prácu, vyjde na 1600 korún. Miestne cestovné je 500 korún. Daň zhruba 20 percent. Neoplatí sa mi robiť, ak dostanem plat 10-tisíc korún.
Autor: Pavel Prokopovič, Prešov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
