percent, v Prešovskom je to iba o dve percentá menej. Naproti tomu v Bratislavskom kraji toto číslo osciluje okolo šiestich percent, v Trenčianskom okolo trinástich, Žilinskom šestnástich, a tak ďalej. Suma summarum celoslovenský priemer sa pohybuje medzi 18 a 19 percentami, pričom pri jeho výpočte platí zákon priemerných čísel, podobne ako v známom príklade grilovaných kurčiat. Hoci prvá priečka v tomto neslávnom rebríčku už dlhodobo patrí okresu Rimavská Sobota s temer 37 percentnou mierou nezamestnanosti, na ďalších šteblíkoch Zemplínčania sa usadili s výraznou prevahou oproti ostatným častiam Slovenska. V celoslovenskom meradle je na tretej pozícii hneď za Revúcou okres Trebišov s vyše 33 percentnou mierou nezamestnanosti, na piatom mieste sú Sobrančania s vyše 30 percentami, šiestom Michalovce, na deviatom Vranov nad Topľou, zakrátko po ňom nasledujú Medzilaborce, Humenné, Snina, kde je nezamestnaný vlastne každý štvrtý človek z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Keď sme už pritom, v Bratislavskom kraji, kde evidujú okolo 343-tisíc ľudí v produktívnom veku, nezamestnaní predstavujú iba niečo vyše 22-tisícovú skupinu. V Košickom kraji, kde ekonomicky aktívneho obyvateľstva je niečo cez 367-tisíc osôb, nezamestnaní predstavujú z tohto celku vyše 96-tisícovú skupinu. Podobná situácia je aj v Prešovskom kraji. Doteraz každá vláda tento handicap východu veľmi efektívne využívala v predvolebnej kampani a každá potom prijala nejaký program štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti. Program, podobne ako sľuby predtým, bol vždy veľkolepý, horšie to je už s jeho realizáciou. Vlani napríklad do okresu Michalovce prišlo na projekty regionálneho rozvoja 11,1 milióna korún, tohto roku na šesť projektov 6,7 milióna korún. Celková čiastka, ktorú na realizáciu spomínaného programu v rámci SR vyčlenili zo štátneho rozpočtu na tento rok, predstavuje 90 miliónov korún. Toto číslo samo osebe patrí taktiež k výrečným argumentom o podpore. Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR I. Harna sa nechal počuť, že na budúci rok by mohlo byť vyššie, dokonca 240 miliónov korún. Nuž čo, opäť sa zvolebnieva. Ktovie aké zaujímavosti sa v tomto kontexte dozvieme v najbližšom období napríklad aj o zvyšovaní platov a priemerných miezd. Aj tu totiž skutok za činom výrazne zaostáva. Najnovšie štatistické údaje o priemernej mzde na Slovensku, v Bratislave a na východe republiky iba potvrdzujú, že doterajšie medziregionálne rozdiely sa nielenže nepodarilo aspoň zčasti zotrieť, ale naopak, výrazne sa prehĺbili. Kým priemerná mesačná mzda na Slovensku dosiahla v prvom štvrťroku tohto roka 11 315 korún, v Košickom kraji je toto číslo zhruba o 600 korún nižšie. Pri porovnaní s Bratislavským krajom je nižšie dokonca o 4-tisíc(!) korún. Tam priemerná mzda totiž dosiahla 14 706 korún a to je už čo povedať. Zmeniť túto situáciu znamená dať rozvoju východného Slovenska nový impulz. Ten sa však nezakladá na odďaľovaní výstavy jeho infraštruktúry, na vyčleňovaní najnižších čiastok na verejnoprospešné práce, na poddimenzovaných rozpočtoch krajských a okresných úradov, na takej filozofii rozvoja prioritných regiónov Bratislavy, Trenčína a Nitry, ktorá kašle na zostatok Slovenska. V každom štáte sú prioritné regióny, ale prínosy ich rozvoja sa premietajú aj do ostatných. U nás, žiaľ, stále zostáva iba pri zbožnom želaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
