zakladajú nové kolo slovensko-maďarského "pozdviženia". Asi nám to už dávno chýbalo, veď od apríla, čo sa tu čmárali konzuláty, školy a mrzačili sochy, už Gabčíkovom pretieklo priveľa vody.
Správny akord udal Ján Slota. "Taký hlúpy a naivný národ, ako sme my, neexistuje ani v iných galaxiách", uviedol najslovenskejší poslanec, keďže "prijatím tohoto paškvilu spáchali slovenskí poslanci zločin na vlastnom národe". Tým "paškvilom" mienil Slota Chartu menšinových a regionálnych jazykov (CHMRJ).
Problém je, že túto Chartu vníma kontraverzne aj kus inteligentnejšej verejnosti, než je najväčšia žijúca žilinská celebrita. Napokon, schvaľovanie CHMRJ na vláde roztočilo pred polrokom jeden z najťažších konfliktov medzi SDĽ a SMK. Takže nečudo, že teraz celá opozícia, vrátane v prozápadných záchvatoch sa zmietajúceho HZDS, z nej urobila súčasť svojej agendy. Keby sa ale Mečiarova hnuťostrana natierala európskou kozmetikou naozaj poctivo, ani by ju nenapadlo hlasovať teraz proti.
Na diagnóze nič nemení, že niektoré pripomenky frakcie HZDS, ktoré predniesol Jozef Kalman, majú racionálne jadro. Charta vskutku nie je žiadnou podmienkou integrácie do EÚ; je naozaj pravdou, že ju neratifikoval celý rad členských štátov EÚ; isteže je faktom, že mnohé z paragrafov charty už riešia súčasné zákony. A realitou je aj to, že "v medzinárodnom porovnaní je tento dokument v podobe, ako bol schválený vládou, jednou z najlepších verzií, ktorú v Európe prijali" (Pál Csáky). Čiže mohol vzniknúť naozaj dojem, že Maďari si cez Chartu prídu na akési ďalšie "nadpráva".
Základná otázka, ktorú si slušná strana má klásť v súvislosti s CHMRJ, však neznie "prečo áno?", ale "prečo nie?". To je pointa - čokoľvek, čo rozširuje občianske práva menšín a zároveň nesiaha na práva väčšiny, zvyšuje hladinu všeobecnej demokracie v krajine. Zásadným a zväčša úmyselným a vedomým omylom SNS, HZDS a ich mentálnych satelitov je, že privilégiá pre menšiny chápu "ekonomizovane"; myslia si, že ak menšine čosi pribudne, väčšine musí "odbudnúť". To je ale fatálny blud.
Podnetnejší a zaujímavejší do diskusie o "nadprávach" je pozdrav z Budapešti: Schválenie tzv. štatútového zákona (resp. zákona o zahraničných Maďaroch). A z Bratislavy (a najmä Bukurešti) sa okamžite rozlieha poprask a krik. Predčasne, zbytočne a hlúpo, keďže kdesi v koncovke z toho vylezú zase iba kdejaké čmáranice po stĺpoch. A potom sa tí istí demokrati, ktorí sa dnes rozčuľujú, budú zase rozčuľovať...
Isteže je veľmi neštandardnou a spornou figúrou taký zákon, ktorého obsahom sú rozmanité zvýhodnenia a podpory na základe etnickej príslušnosti. Okruh potenciálnych vymožeností tzv. štatútových Maďarov, to jest držiteľov tzv. madarského preukazu, ktorý by mohli získať odporučením menšinovej organizácie, je pritom širší, než pri podobných zákonoch iných krajín (napríklad sa týka zamestnávania v materskej krajine, cestovných zliav, čiastočného zrovnoprávnenia v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti, podpory pri vzdelávaní v materinskom jazyku a pod.). Podstatnejšie však je, že teraz schválený zákon je iba rámcový, a bez ďalších vykonávacích "podzákonov" a predpisov fakticky neaplikovateľný. Čo mimochodom dobre vie aj Orbánova vláda, ktorá v dôvodovej správe doslova uvádza, že realizácia je podmienená dohodami s okolitými štátmi. Presne toto, teda "intenzívne konzultácie", pokiaľ ide o aplikáciu na území SR, žiada aj slovenské MZV. Tak "vo co běží?"
Princípom a lídrovskou ideou "štatútového zákona" sú obavy z toho, že okolité krajiny vypadnú z rozširovania EÚ, čím vznikne ďalšia priepasť medzi materskou krajinou a okolitými menšinami. Zrozumiteľne po maďarsky: Trianon č. 2. Z takejto neradostnej perspektívy rástol politický tlak na Orbána, ktorý on musel pred blížiacimi sa voľbami nejako kanalizovať. A tu je "jádro pudla"; okamžitá kritika Európskej komisie je zrejmým potvrdením, že takáto legislatíva nemá vnútri EÚ nárok na prežitie. Čiže "štatútový zákon" sa v BUDÚCEJ PRAXI týka iba krajín, ktoré zostanú mimo EÚ. Preto z pôsobnosti zákona vypadlo hneď Rakúsko - nie kvôli oficiálnemu zdôvodneniu, že sú "bohatí". Čiže ak sa Slovensko dostane do únie, logicky vypadne tiež. Naopak - okrem Slovinska už všetky ostatné krajiny, o ktorých zákon hovorí (Ukr, Chor, Srbsko), majú na vstup do EÚ nulové, resp. limitne blízke nule (Rum.) vyhliadky.
Summa summarum - bez ohľadu na to, čo je presne v zákone, rozčuľovať sa dnes na Slovensku z maďarského "štatútového zákona" môže iba ten, kto veci vôbec nerozumie, alebo neverí, že sa do EÚ spolu či v rýchlom slede po Maďarsku dostaneme. Veru tak, pán premiér Dzurinda, minister zahraničných vecí Kukan a tutti quanti... Že by sme boli až takí skeptici??
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
