najkrajšie futbalové roky v Bardejove za slávnej éry trénera Jozefa Bubenka, keď svojho času nosil i kapitánsku pásku. Spoluhráčov mal ozaj výborných, veď len spomeňme mená Čobej, Ľalík, Šuchančok, Chrenko, Pisár, Hrivňák, či Szórád. S futbalom začínal v neďalekej Šali, dorasteneckú ligu hral v Trnave, vrátil sa do Šale, odkiaľ jeho cesta viedla na východ Slovenska najprv na jeden a pol roka do 1. FC Košíce a potom do Bardejova, kde pobudol 3,5 roka. Z horného Šariša prestúpil v januári 1998 do Ružomberok, kde pôsobil rok a pol, teda do leta 1999. Odvtedy akoby sa po ňom zem zľahla. Nik o ňom nič nevedel. Vypátrali sme ho a vznikol tento zaujímavý rozhovor.

Priznajte sa, čo je s vami, čo teraz robíte?

"Pre športovú verejnosť som zakapal. Momentálne hrám futbal v amatérskej V. lige v rakúskom Ebreichsdorfe a popri tom sa v Šali venujem v prípravke mládeži."

Váš odchod z Ružomberka nebol dvakrát naklonený k zdvorilostným frázam. Čo sa vlastne stalo?

"Klub si voči mne neplnil záväzky vyplývajúce zo zmluvy a keďže som nevidel nejakú snahu, aby sa veci riešili nejakým spôsobom z bodov vyplývajúcich v zmluve, tak som teda klub najprv upozornil a následne na to som podal výpoveď. Výpovedná lehota mi trvala od augusta 1999 a odišiel som z Ružomberka."

Ešte stále je takýto postup hráča voči klubu skôr výnimkou. A ká je vlastne momentálna situácia? Dlhuje vám Ružomberok nejaké peniaze?

"Áno."

Môžete povedať o akú sumu ide?

"Ide o dosť vysokú čiastku."

Tipneme si - 200-300 000 korún?

"Okolo tristo..."

Súdite sa s ružomberským klubom?

"Áno, sme v súdnom spore. Ten sa ťahá sa od jesene 1999. Bolo už aj prvé sedenie s tým, že sudkyňa zamietla žiadosť a v súčasnosti som v odvolávacom konaní."

Klub si voči vám nesplnil záväzky. Z čoho vyplývali?

"Ružomberský klub si podobné záväzky vyplývajúce zo zmluvy neplnil len voči mne, ale čo ja viem, v tom období aj voči šiestim hráčom! Ja som nepristúpil na podmienky, ktoré mi ružomberskí funkcionári navrhovali. Chceli, aby som sa zriekol čiastok, ktoré mi prináležali zo zmluvy a aby som sa podpísal novú zmluvu. V podstate, keď sa raz na niečom dohodnem, tak tie veci by sa mali plniť. Z mojej strany som nebadal nejaký očividný lapsus, či krok, pre ktorý by ma mohli sankcionovať, respektíve takýmto spôsobom riešiť situáciu. Jednoducho sa vyjadrili s tou čiastkou, ktorá bola dohodnutá v zmluve, nerátaj. Následne na to mi ešte pozastavili a nevyplatili prémie za jeden mesiac ešte za čias trénera Jurkemika. Takže, ja neviem, ale to boli veci, ktoré boli proti môjmu normálnemu zmýšľaniu. K svojim profesionálnym povinnostiam som pristupoval maximálne zodpovedne, preto som nevidel jediný pádny dôvod, prečo sa takto rozhodli."

Kto vtedy šéfoval klubu?

"Pán Bobula. Hneď po mojom odchode do funkcie prezidenta klubu nastúpil pán Bezák."

Ktorí ďalší šiesti hráči mali podobné patálie?

"Čo ja viem, tak v súdnom spore je s ružomberským klubom Mário Adamčík, neviem, ako sa zachoval brankár Peťo Jakubech, ktorý mi svojho času často telefonoval a pýtal sa ma, ako som postupoval. Ako sa on rozhodol, to neviem. Viem, že Jano Šafranko tam mal nejaké nezrovnalosti, ale ten sa už asi dohodol, lebo podpísal predĺženie zmluvy s MŠK SCP. Bol v tom aj Fero Mikuláš, ale ten tam tiež zostal, potom aj Jano Melicherčík, ktorý z Ružomberka odišiel, neviem za akých okolností. Ďalším bol Jaro Chlebek, teraz je v Rimavskej Sobote. Nie som si istý, či rovnaké problémy nemal i Peťo Rataj."

Vlastne vám funkcionári vysvetlili, prečo sa odhodlali k spätnému kroku a vám chceli zmeniť zmluvu a niečo ubrať z peňazí?

"Neviem presne, ale asi pre nedostatok financií. Ja som sa nestaral. Mojou úlohou bolo hrať futbal a ostatné ma nezaujímalo. Napríklad pri súdnom pojednávaní prišiel na svetlo sveta taký podvod, že to až zahrmelo a zostal som meravý, ale do tých podrobností by som už nechcel zachádzať. Išlo vyložene o to, ulgárne povedané, ako Prúčneho ´odžubať´."

Aké boli začiatky v Ružomberku?

"Do Liptova som prišiel s tým, že so mnou rátali ako s liberom. Spočiatku to aj tak bolo, lenže potom sa nejako situácia zmenila a hrával som stredného záložníka s tým, že Vilo Hyravý hral posledného. Neskôr som pendloval zo zadného na predného, z predného na zadného... Viac-menej, pokiaľ som bol

zdravotne v poriadku, pravidelne som nastupoval.

Nasledovalo zranenie, čo sa vám stalo?

"Mal som ponaťahované väzy, robili artroskopiu, ale za tri týždne som bol v poriadku, schopný boja a v závere roku 1999, už pod vedením pána Nováka, na sústredení v Brne som v prípravnom zápase s Olomoucom prišiel k zlomenine prstu na nohe a to som bol ďalšie tri týždne bez futbalu. Zranenie, ktoré by ma vyradilo na mesiac, na dva som žiadne nemal."

Keby sme zhrnuli pôsobenie z Ružomberku, ste z neho asi dosť rozčarovaný...

"To určite. Predstavoval som si ho trochu v iných dimenziách. Že sa to takto vyvŕbilo, no čo už, je to zabudnutá kapitola. Nemôžem ľutovať krok, keď som odišiel do Ružomberka. Nevyšlo mi zahraničie, prijal som ponuku Ružomberka s tým, že plány a predstavy boli trochu iné. Že to nakoniec takto dopadlo, taký je život."

Futbalová verejnosť si vaše meno najviac zafixovala v súvislosti s Bardejovom. Pod vedením výborného trénera Jozefa Bubenka to bolo úspešná kapitola vašej kariéry. Keď sa na to spätne pozrieme, tak bardejovský klub nebol zďaleka taký bohatý, ako ružomberský, tam neboli problémy?

"Nesúhlasím s vami. Keď som z Košíc prichádzal do Bardejova, bol tam vtedy futbalový boom. Pokiaľ sa tam hrala najvyššia súťaž, vládol tam entuziazmus, ľudia zapálený pre futbal. V tom čase, neviem, nebol som funkcionár, či sa peniaze zháňali ťažko alebo ľahko, ale boli. Za tie dva roky, čo tréner Bubenko trénoval, to bol môj ligový vrchol. Na to človek v živote nezabudne. Po odchode trénera Bubenka sa situácia trochu zmenila, lebo i peniaze sa ťažšie zháňali, nebolo ich toľko, a keď prišiel tréner Kisel nastalo i oslabenie mužstva, stabilné opory poodchádzali za lepším. Bolo to cítiť, že kára išla smerom dole."

Summa summarum, vaše najlepšie futbalové obdobie bolo v hornom Šariši.

"Jednoznačne, to je bez debaty. Na Bardejov, jednoducho, v živote nemôžem zabudnúť a ani naň nedopostím, neexistuje!"

Aj napriek tomu, že ku koncu vášho pôsobenia sa dosť hlasno trúsili reči, že Prúčny predáva zápasy?

"Keď už kára išla dole, tak vinník sa vždy našiel, dokonca ja som vraj predal zápas s Trnavou, ktorý sme doma vyhrali 2:1... Musel som cez to prejsť. Veď dokážte niekomu, že to nie je pravda. Hodia na vás špinu a bráňte sa. Ako sa proti tomu dá brániť? Ja viem, že tieto reči kolovali v Bardejove, ježišmária! V Bardejove sa hrá na figu, tak Prúčny predáva zápasy. Ešte neviem, s kým som bol v spojitosti. Dá sa nejako proti tomu brániť? Veľmi ma to trápilo a mrzelo. V tom čase aj tieto reči zavážili, že som z Bardejova odišiel, pretože nemá význam pokračovať a hrať za mužstvo, kde na vás pozerajú skrz prsty. Kto má pozná, vie, aký som, aby som niečo také vôbec dokázal urobiť."

Máte len 32 rokov, nezatrúbili ste trocha priskoro na odchod zo slovenskej scény?

"Viac-menej som bol nútený odísť z prvoligovej scény, pretože, aj keď som nejaké ponuky mal, pán Bezák sa v tom čase vyjadril, že keď som si ja dovolil dať výpoveď klubu, tak on sa postará o to, aby som si na Slovensku nezahral, čo naše futbalové normy dovoľovali a umožnili mu to, aby sa takto zachoval. Vlastne som bol donútený, keď som teda ešte chcel hrať futbal, ísť von a hrať ho v amatérskych podmienkach."

Ale aj tak, nie je to trochu až priveľký ústup hrať V. rakúsku ligy?

"Už sa pozerám po niečom inom. Čudovali by ste sa, ale materiálne, finančne, je to na túto súťaž veľmi dobré, ale futbal a hlavne jeho úroveň ma veľmi nenapĺňa, takže sa snažím obzerať po niečom kvalitnejšom. Chcel by som sa uplatniť vo vyššej súťaži, buď doma, alebo niekde vonku."

Skúste nám priblížiť rakúsky klub a všetko s ním spojené.

"Pol roka som len stál a trénoval v Šali, vtedy sa tu hrala II. liga. Od januára 2000 som išiel do Ebreichsdorfu. Chodím tam spolu s Františkom Czaníkom, bývalým hráčom Šale, trikrát do týždňa na dva tréningy a víkendové majstrovské stretnutie. Počas týždňa trénujem individuálne v Šali. Prišiel som v polovici sezóny, hral som na poste stredného záložníka a strelil som štyri góly. V tejto sezóne som nastrieľal 10 gólov, no odohral som všetky stretnutia."

Vyzerá to tak, že ste sa nakoniec stáli obávaným kanonierom...

"Musíte trochu prihliadať i na úroveň futbalu. Zo mňa strelec nikdy nebol. Najlepšie som sa cítil v organizovaní defenzívy. Situácia ma primäla k tomu, že som sa stal záložníkom."

Oplatí sa hrať v V. rakúskej lige?

"Poviem úprimne, je to na prežitie. Inú možnosť som však nemal. Bol som rád, že som našiel priateľa, ktorý mi pohol prísť do tohto klubu. I keď boli možní záujemcovia zo Slovenska, museli volať do Ružomberka a pán Bezák sa zariadil tak, ako sa zariadil. Splnil do bodky to, čo povedal."

Nejaký čas už odvtedy uplynul, takže možno i akési premlčacie obdobie padlo, nemyslíte?

"Ako, že sa ľady prelomili? Ja si však myslím, že pokiaľ neskončí súdne konania a vzťahy sa nevyriešia, tak nevidím schodnú cestu."

Takže nevidíte nejako reálne možnosť zahrať si na Slovensku?

"Nikdy nehovor nikdy stále platí, takže na ja za sebou na Slovensku nezatváram dvere. V tomto momente mi to nepripadá reálne, hoci o týždeň to už nemusí byť pravda. Viete, ako to vo futbale chodí."

Sledujete, ako si počína BŠK v súčasnosti?

"Pán Belejčák odviedol dobrú prácu. Keď som bol v Bardejove, bol vtedy šéfom mládeže a veľmi dobre som s ním vychádzal. Veľa mladých hráčov sa teraz dostalo hore. Veď Friga sa v Žiline prebojoval i do reprezentácie do 21 rokov."

Chodíte ešte do Bardejova?

"Priznám, že od kedy som z Bardejova odišiel, ešte som tam nebol a pritom už viackrát som sa tam chcel vybrať. Mám tam veľa priateľov. Dúfam, že sa mi v najbližšom čase podarí návštíviť moje bývalé pôsobisko."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.