skutočnosti však nejde o ozajstné hniezda lastovičiek. Sú to hniezda z čistej želatinóznej hmoty, ktoré stavajú salangány, vtáky blízko príbuzné našim dážďovníkom, ľudovo nazývaných mestské lastovičky. Ide teda o vžitú zámenu ľudového a odborného mena rôznych vtákov. Salangány, tak ako dážďovníky, sú tvormi povetria, kde lovia hmyz a za letu sa aj pária. Ich slabé krátke nohy nie sú schopné chôdze, prispôsobili sa výlučne na zavesenie na skaly. Keďže nemôžu na zemi pristáť, nemohli by na nej hľadať materiál na stavbu hniezda. Preto ako stavebný materiál používajú vlastné sliny, ktoré na vzduchu rýchlo tuhnú na pevnú glejovitú hmotu. Niektoré druhy salangán slinami zlepujú mach alebo perie, ktoré uchvátili za letu. Iné druhy stavajú hniezda iba zo slín, práve z tých sa pripravujú polievky. Hniezda sú buď biele alebo čierne, podľa druhu salangána, biele sú drahšie. Jedia sa surové alebo varené ako tzv. polievka z lastovičích hniezd, čo je pomenovanie prijaté vo všetkých jazykoch. V Indii tieto hniezda varia v slepačom alebo baraňom vývare. Najcennejšie sú hniezda pochádzajúce z vápencových jaskýň nad morskou hladinou pobrežia Indočíny. Ročne sa ich zbiera asi 20 ton a predstavujú významné obchodné odvetvie. K hlavným odberateľom patrí Hongkong a India.
Salangány sú rozšírené v indopacifickom priestore južnej Ázie a Indonézie. Hniezdia a nocujú v jaskyniach, kde vytvárajú početné kolónie. V čase hniezdenia sa im značne zvýši činnosť slinných žliaz. Hniezda stavajú na neprístupných miestach vysoko na strmých stenách jaskýň bez opornej rímsy alebo štrbiny. Na stavbe sa podieľajú obaja rodičia. Vyhliadnu si vhodné miesto na plochej skale, striedavo k nemu zaletujú a nanášajú sliny, aby naznačili obrysy základu hniezda. Ich sliny sú lepkavé a majú podobu vlákien. Vrstvy slín rýchlo zasýchajú, vtáky na ne nanášajú ďalšie a ďalšie až vznikne priesvitná miska presne priliehajúca k povrchu skaly. Ak bolo hniezdo zničené, salangány si postavia nové, takej istej kvality. Prvé dve hniezda prichádzajú do obchodu tak, ako boli strhnuté. Až tretia stavba je menej hodnotná, pretože vtáky už nemali dosť slín a pri stavbe si vypomáhali zvyškami rôznych rastlín. Z tretích hniezd sa odstraňujú nežiadúce prímesi a stvrdnutú na bielkoviny bohatú hmotu predávajú pod názvom dračie zuby. lacnejšie ako celistvé hniezda.
Hniezda salangán zbieral človek stáročia. Ich predaj je dôležitým zdrojom príjmu miestnych domorodcov. Prirodzenými nepriateľmi salangán sú len dravé vtáky a v niektorých oblastiach aj jaskynné hady. Hady si na postriežku vyberajú úzke miesta chodieb, cez ktoré salangány preletujú. V čase výletu a príletu vtákov striehne had ovinutý okolo kvapľa a čaká na závany vzduchu vyvolané letom vtákov alebo netopierov. Keď sa korisť dostatočne priblíži, had ju chytí priamo vo vzduchu.
Napriek dlhodobému intenzívnemu prenasledovaniu človekom salangány zatiaľ nepatria k ohrozeným druhom živočíchov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
