rodinných domoch. Pozornosť si však zaslúži aj oplotenie a vstupná bránka do dvora či záhrady, pretože plot by nemal mať iba ochrannú funkciu. Ak už musí byť, nech je teda pekný! K pekným plotom rozhodne nepatrí pletivo, ktoré sa hodí azda na rozparcelované zeleninové záhradky, ale nie okolo domu alebo rekreačnej chalupy. Ani ploty zo zváraných kovových tyčiek na betónovom múriku nepôsobia najestetickejším dojmom, najmä ak sú natreté viacerými farbami. Prišli do módy kedysi v sedemdesiatych rokoch, v niektorých prípadoch, ak sa s výberom farieb nešetrilo, vyznejú až "lunaparkovo".
Dnes vám navrhneme jednoduché riešenie z drevených latiek, pričom aj tu môže byť množstvo variácií a priestor pre tvorivosť. Plot je potrebné členiť kvôli stabilite na jednotlivé polia, upevnené na nosné stĺpiky. Tie môžu byť z drevených kolov, murované z kameňa alebo tehál, prípadne liate z betónu. Medzi stĺpmi sú vodorovné priečne trámy, na nich zvislé latky, tyčky alebo dosky.
Stĺpiky tyčkového alebo latkového plota sú od seba vzdialené 2 až 3,5 m. Drevené stĺpiky z tyčoviny (koly) majú priemer 120 až 180 mm, z hranolov 120x120 až 180x180 mm. Osadzujeme ich do zeme do hĺbky 500 až 700 mm. Spodnú časť, ktorá bude v zemi a asi 100 mm nad zemou je nutné impregnovať proti hnilobe. Na impregnáciu použijeme náter karbolínu, prípadne roztok modrej skalice. Stĺpy v jame upevníme kameňmi a po zasypaní zeminu dôkladne ubijeme.
Priečne trámy môžu byť z orezanej či polenej tyčoviny priemeru 80 až 130 mm (z tyčoviny sa olúpe kôra), alebo z hranola. Prierez závisí od veľkosti plota a od použitých zvislých latiek či dosiek. Môže byť od 40x60 do 80x100 mm, prípadne i väčších. Vzdialenosť priečnych trámov od zeme a o vrchu plota je 250 až 300 mm, pri nižších plotoch menšia. Horné plochy priečnych trámikov nemajú byť vodorovné, ale zošikmíme ich smerom od tyčiek, aby sa na nich nedržala voda. Tá istá zásada platí aj pri drevených stĺpikoch, vrcholec je zošikmený alebo zašpicatený.
Na stĺpiky pripevníme priečne trámiky klincami alebo skrutkami. Nastavujeme ich zvyčajne preplátovaním, ak je stĺpik dostatočne široký, postačí zrazením dvoch kusov k sebe. Ak sa rozhodneme pre stĺpiky z tehál či kameňov, pri ich stavbe do nich v požadovanej výške zamurujeme oceľové pásy s otvormi, na ktoré priskrutkujeme priečne trámy. Je výhodné zhotoviť osobitne celé polia plota aj so zvislými tyčkami, a potom ich osadiť na stĺpiky. V prípade betónových prefabrikovaných stĺpikov (používame výnimočne - nepôsobia pekne v kombinácii s drevom a sú dosť drahé), sme odkázaní na otvory, ktoré sú zhotovené už pri výrobe stĺpika. Priečne trámy na ne pripevníme tak, že ich najprv preplátujeme a priskrutkujeme cez plát dlhou skrutkou a matkou. Ak nám otvory nevyhovujú, možno použiť kovové svorníky ako ďalšiu z možností, ktorá sa dá uplatniť aj pri drevených stĺpikoch.
Zvislé tyčky môžu byť rôzne, záleží od prostredia, v ktorom bude plot slúžiť. Najčastejšie sú to hranaté ploché latky rôznej hrúbky a šírky - to záleží od veľkosti plotu, môžu však byť aj z rozpolenej guľatiny. Na priečne trámiky ich pribíjame klincami - drôtovcami. tyčky mávajú šírku od 30 do 50 mm, polené tyčky z guľatiny 40 až 60 mm. Medzery medzi tyčkami alebo latami sú 50 až 70 mm. Pri ich pribíjaní si podľa zvolenej mezdery pripravíme klátik, ktorý použijeme ako šablónu. Dosiahneme tak rovnakú veľkosť jednotlivých medzier. Vrcholce lát možno upraviť rôznymi spôsobmi, je to výrazný estetizujúci prvok.
Pri doskových plotoch, ktoré chceme kompaktné z dôvodov väčšieho súkromia, môžeme dosky pribíjať vodorovne priamo na stĺpy. Spájame ich na doraz, alebo ich prekladáme na seba zdola nahor. Dosky používame s rovnakou šírkou. Ak dávame dosky zvisle, pribíjame ich na priečne trámy podobne ako v prípade tyčiek.
Vrátka a vráta
Vrátka sú súčasťou plotu a mali by s ním tvoriť vzhľadovo aj materiálovo jednotu. Šírka jednokrídlových vrátok býva v rozmedzí 700 až 1200 mm. Keďže vrátka slúžia pre vstup osôb, obvykle na pozemok potrebujeme zabezpečiť aj prístup pre vozidlá, takže treba rátať aj s dvojkrídlovými vrátami. Ich šírka býva 1,5 až 4 metre. Konštrukčne sa vrátka aj krídla vrát podobajú - kostru tvorí rám z latiek a vzpera, ktorá bráni deformovaniu vplyvom vlastnej hmotnosti. Vzpera je začapovaná do priečnych trámikov a smeruje diagonálne od horného vonkajšieho k dolnému vnútornému rohu. Na kostru sa pribíjajú rovnaké tyčky alebo dosky ako na plot. V prípade väčších brán nám na zavesenie nepostačia pánty, lepším riešením je vonkajšie zvislé hranoly kostry stiahnuť oceľovou objímkou hore aj dole aby nepraskli, zhora aj zdola nabiť oceľový tŕň. Dolný sa bude otáčať v jamke oceľovej podložky, ktorú uložíme na zemi v betónovom kvádriku. Horný tŕň sa otáča v oku maticového svorníka osadeného do stĺpa.
Menšie vrátka majú namiesto kovania s čapmi dlhé a krížové závesy s hákmi (pánty). Aby sa vrátka nedali vysadiť, umiestnime horný pánt tak, aby jeho hák nesmeroval hore, ale dolu. Malé vrátka možno zatvárať namontovaním klasickej zámky, prípadne tak ako aj veľké vráta rôznymi hákmi s okami, posuvnými zápinkami, očkami z pásovej ocele, ktoré zabezpečíme visacou zámkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
