predovšetkým v južnej Európe, v Ázii, menej na americkom kontinente a v Austrálii. V týchto oblastiach patria korene niektorých druhov sladovky k dôležitým rastlinným drogám a sú cenené v ľudovom liečiteľstve aj v oficiálnej medicíne.
Popis: Sladovka je vytrvalá rastlina s dlhými koreňmi (až 100 cm). Dorastá do výšky 1 až 1,5 m, stonky sú priame a silné. Listy má vajcovité, celokrajné, na spodnej strane sú žľaznaté a lepkavé. Sladovka kvitne v júni a v júli bledo fialovými kvetmi, ktoré skladajú priame strapce. Plodom je struk, ktorý obsahuje väčšinou tri až štyri semienka.
Kde ju nájdete: Sladovka pochádza pôvodne z východného Stredomoria, ale v našich krajoch sa hojne pestovala od 16. storočia do druhej polovice 19. storočia, kedy začala rastlina postupne zanikať a bola nahradená dovozom. S pozostatkami skôr pestovanej sladovky sa môžeme stretnúť hlavne na slnečných stráňach.
K čomu sa používala predtým: Sladovka patrí k veľmi starým liečivým rastlinám, ktorých používanie pretrvalo v európskej medicíne dodnes. Sladovku poznali a používali ľudia už v stredovekom Egypte. V roku 1923 bola archeológmi objavená vo veľkom množstve v jednej z faraónskych hrobiek. V indickej ájurvéde sú zmienky o sladovke staršie než 4000 rokov. Neskoršie, stredoveké pestovanie sladovky v Európe spomína napr. Matthioli vo svojom herbári. U nás sa v minulosti hojne používal odvar proti kašľu pripravený zo sladovky, hrozienok a fíg.
Zber: Koreň sladovky hladkoplodej sa zbiera na jeseň, najlepšie v októbri, kedy rastline opadávajú listy. Droga sa zbiera z rastlín najskôr po tretej sezóne. Suší sa pri teplote 20 35 °C. Pre lekárske účely je možné použiť korene rôznych variet sladovky.
Obsahové látky: Monosacharidy a oligosacharidy s uronovými kyselinami, triterpenoidní saponiny (glycyrrhizin, ktorý je 50-krát sladší než sacharóza), flavonidové glykosidy (likviricin, likviricigenin, izolikviricigenin, formononetin), oxykumariny, asi 20 % škrobu, do 6 % horčín atď.; ďalej rastlina obsahuje cyklitoly (pinitol) a semená toxický kanavanin.
Účinky na organizmus: Droga pôsobí na sliznicu žalúdka a reflexne vyvoláva zvýšenú sekréciu v dýchacích cestách. Pri krátkodobom užívaní je sladovka mierne diuretikum, ale pokiaľ sa užíva dlhšie a vo väčších dávkach, pôsobí naopak antidiureticky. Pri dlhodobej konzumácii drogy pôsobí podobne ako kortikosteroidy, a preto sa dlhodobé užívanie neodporúča. Výnimkou je dlhodobé používanie sladovky pri tzv. Addisovonovej chorobe. Droga pôsobí estrogénne a hojivo na žalúdočné i dvanásťtornikové vredy.
Použitie: Obvyklá denná dávka pri krátkodobom užívaní je jedna kávová lyžička drogy na šálku záparu, ktorý sa pije 2 3-krát denne.
Toxicita: Droga nie je toxická, ale musí sa užívať v primeraných dávkach a iba krátkodobo.
Ďalší význam: Sladovka sa používa v cukrárstve, pridáva sa do likérov a nealkoholických nápojov. "Pendrek", deťmi milovaná cukrovinka je vlastne zahustený a upravený extrakt z koreňa sladovky. Klasický postup pri výrobe je pomerne jednoduchý. Koreň sa nakrája na drobné kúsky, roztlačí a pomelie v mlynčeku. Získame výťažok, ktorý sa varí v medenom kotle až bude hnedočiernej farby a zhustne. Do obchodov sa dostával extrakt zo sladovky ako dlhé tmavé valčeky pendrek. Názov je asi skomolenina z nemeckého Bärendreck ("medvedie lajno"). Za studena je hmota krehká, za tepla sa mení na ohybnú a ťažnú. Sladovka sa pridáva do piva, kde pôsobí ako peniaca prísada. Dokonca sa kedysi využívala aj do náplní hasiacich prístrojov. Pridávala sa aj do leštidiel, maliarskych farieb, tuša a atramentu. Je tiež významnou medonosnou rastlinou.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
