Niekedy aj samotných zberateľov prekvapí, že mince sa razili aj v celkom neobvyklom prevedení. Hranaté mince väčšinou neboli obyčajnými platidlami, najčastejšie vznikli ako mimoriadne razby. Tieto mince sa razili z bežných razidiel na štvorhranný strižok. Často sa razili hranáče, ako pamätné mince, dosť často slúžili aj ako šperk. Väčšinou sa v takomto vyhotovení razili vyššie nominály: štvrťtoliare, poltoliare, ba aj toliare. Hranáče boli obľúbené najmä v období Baroku. Na snímke môžeme vidieť toliarový hranáč z roku 1633 na lícnnej strane s Albrechtom z Valdštejna. Na ďalšej snímke je zlatník z mesta Ulm z roku 1704.
Už na prvý pohľad ste si iste všimli, že sú to celkom neobvyklé mince. Pravdepodobne to súvisí aj s ich zberateľskou hodnotou. Medzi zberateľmi sú hranáče vyhľadávané. Vzhľadom k tomu, že sa vyskytujú menej často, ich zberateľská hodnota je vyššia. Vidíme, že okrem bežných mincí sa na zberateľskom trhu objavujú rôzne kuriozity. Pri príležitosti začiatku nového tisícročia podobnú celkom netradičnú mincu vydala aj Národná banka Slovenska. Pamätná päťtisíckorunačka nie je síce hranáč, no má ešte zaujímavejší trojuholníkový tvar. O tejto kuriozite sme už písali, preto sa k nej nebudeme podrobnejšie zaoberať. Záverom snáď toľko, že v každej vážnejšej zbierke by mala byť aspoň jedna hranatá minca na ukážku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
