najtradičnejší problém v tejto koalícii - seba. Demokratická ľavica, či čo to je za čudo, čelí totiž v týchto týždňoch historicky najnižším preferenciám, odkedy ju pánboh stvoril a Peter Weiss priviedol na svet.
Už republikový výbor v Snine na začiatku júna zvonil na poplach. A to boli známe iba posledné čísla MVK a (dosť pochybné) GfK Slovakia - pod čiarou ponoru. Odvtedy pribudol jeden UVVM - 4,2% a včera Markant - 4,5. Zle je, súdruhovia. A vyzerá, že bude ešte horšie... Prepad vo všetkých agentúrach naraz ukazuje totiž na nespochybniteľný TREND. Omyl je skoro vylúčený. Občas síce bola SDĽ už aj predtým pod piatimi percentami, nikdy však nie vo všetkých výskumoch odrazu. Prednedávnom takto kaskádovite padala SOP. Nadvakrát - v prvej vlne po odchode Schustera na 3-4, v druhej sa postupne od začiatku tohto roka dostala až na percento a menej.
Zakladateľ a expredseda SDĽ Weiss ohlasuje, že "dozrel čas na hlbokú sebareflexiu a vytvorenie novej dohody vnútri SDĽ už teraz cez víkend". Problém je, že pri žiadnej sebareflexii ani dohode byť nemôže - na personálnom zjazde presne pred rokom bol totiž vytlačený zo všetkých funkcií. Spolu s ním aj jeho "reformné" krídlo, ktoré v Košiciach utrpelo ťažké fiasko. To má vo všetkých rozhodovacích orgánoch jasnú menšinu, keďže sa neujala ani známa iniciatíva za vytvorenie vnútorných platforiem.
"Hlbokú sebareflexiu" budú teda robiť v rodinnom kruhu "migašovci"... Očakávať od nich politické samovraždy je ale asi premrštené. Zvyšku koalície a predovšetkým Dzurindovi zostáva len sa modliť, aby koncovkou preferenčnej frustrácie nebola opäť rekonštrukcia vlády. Predpokladať, že súdruhov napadne, že možno aj neustále oprašovanie a opúšťanie tejto témy bez akéhokoľvek výsledku ich priviedlo k diétnym preferenciám, by bolo asi precenením tejto partie.
V kruhu, ktorý dnes bude špiritizovať nad vlastnou biedou, prejavoval navonok výraznú nespokojnosť iba podpredseda Braňo Ondruš. Ten však už nemá nárok, vlastný potenciál si prefajčil nedávnym nezmyselným verejným útokom proti Schmögnerovej, Ftáčnikovi a Weissovi (naznačil korupčné indície v súvislosti s firmami Puli a Brevity), takže už nemôže mať vyššie ambície, ako ratovať vlastnú kožu. Je pritom všeobecným omylom názor, že Ondruš konšpiroval iba proti "Weissovmu krídlu". Cez svojho najlepšieho kamaráta Ištvána rozohrával nejaké hry aj na druhú stranu; keď Ištván na nedávnom zjazde MDĽ (Mladá demokratická ľavica) vyzýval k odstúpeniu Migaša, Ondruš mlčky sekundoval.
Tichých, mediálne anonymných nespokojencov je ale mnohosť - ako na okresoch, tak v poslaneckom klube. Takže niečo by sa prihodiť mohlo. Taká sebareflexia, akej fandí Weiss, však z týchto končín vzísť nemôže. Ide drvivou väčšinou o ľudí v podstate s komunistickým zmýšľaním, alebo zlatokopov zaujímajúcich sa iba o profit zo svojho straníckeho angažmá. Takýto profil druhosledových štruktúr napokon aj obnažuje jednu z príčin partajnej mizérie - SDĽ, podobne ako tzv. neštandardné strany, nemá jednotiacu ideu, ani jasný spoločný záujem, hoci vedenie sa tak tvári. Teda okrem zachovania vlastnej politickej existencie.
Vskutku dramatickým rozuzlením by preto mohol byť aj nový návrh na vystúpenie z koalície, s alternatívou nejakých radikálnych ultimát smerom k Dzurindovi, vrátane personálnych. Pravdepodobnosť odchodu z vlády je ale veľmi nízka, zaslúži však pripomienku, že špeciálny mandát na takéto rozhodnutie Republiková Rada od zjazdu dostala.
Smelé rezy do vlastného vedenia, aké by radi videli Weiss s Ištvánom, sa viažu k osobe Jozefa Stanka. Nový minister obrany bol vskutku šťastným ťahom SDĽ - pripomeňme, že si ho vydupali ostatné koaličné strany po tom, čo jednomyseľne odvrhli Tuchyňu, ktorého si vyhliadla sama SDĽ. Stank vyzerá na seriózneho a dôveryhodného politika, navyše ako jediný z ministrov SDĽ pohol reformami aj vo svojom rezorte. Jeho veľkou slabinou je nulové vplyvové zázemie v strane, dané dlhoročným pôsobením v Prahe. Hoci je tajným kuloárnym "tipom", bolo by šokujúce, keby z tejto RR vzišla akási dohoda na Stankovi, aj so zvolaním mimoriadneho zjazdu. Ten je najneteda naozaj asi nehrozia. Napokon, na rozdiel od vystúpenia z koalície, na také čosi RR ani nemá mandát.
Najpravdepodobnejším výsledkom preferenčného auditu postkomunistov preto asi zostáva ďalší tlak na "priority SDĽ", prvá várka ktorých už straší v návrhu rozpočtu. Toto bude zvlášť veľkým nešťastím, keďže už tie terajšie, ktorými "zdanili" Dzurindu za to, že vycúvajú z rekonštrukcie, zaťažujú výdavkovú stranu rozpočtu guľatou desinou miliárd. Veru, zle je - čo percento mínus, to miliarda plus.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
