že kvôli nedostatku finančných prostriedkov zredukuje počet lôžok z piatich na tri a klientov z mestských častí, ktoré nemocnici neplatia svoje podlžnosti, prijímať nebude. Týka sa to predovšetkým sídliska KVP - jeho dlhy presiahli tristotisíc korún.
Aj keď stredajšie stretnutie so zástupcami jednotlivých mestských častí neviedlo k dohode, vedenie fakultnej nemocnice spolu s oznámením o redukcii lôžok požiadalo mestské časti, aby prehodnotili platenie za zachytených občanov nad rámec zákona. Teda poskytli nemocnici viac ako 600 korún za osobu. To nielen vzhľadom na krízovú situáciu v zdravotníctve, ale i skutočnosť, že reálne prevádzkové náklady na lôžko predstavujú až 960 korún, nerátajúc náklady na nutné vyšetrenia intoxikovaných alebo zdravotnú starostlivosť. Podľa riaditeľa nemocnice Vladimíra Pramuka by finančné prostriedky na tento účel mohli jednotlivé mestské časti vyčleniť z poplatkov za predaj alkoholických a tabakových výrobkov.
"Chceme veriť tomu, že mestské časti pochopia našu situáciu, preto sme sa rozhodli protialkoholickú záchytnú izbu zatiaľ ponechať v prevádzke. Pokiaľ nám nebudú ochotné finančne pomôcť, svoje rozhodnutie prehodnotíme," povedal nám včera MUDr. Pramuk.
Košická záchytka má už viac ako tridsaťročnú tradíciu. Prvá záchytná stanica sa sformovala v roku 1967. Patrila pod psychiatrické oddelenie na ulici Janka Kráľa a noc vtedy stála opilcov sto korún. Neskôr sa presťahovala na Ménešiho ulicu a niekoľko rokov sídlila i na Štúrovej. V tom čase mala až dvadsať lôžok a cena za noc vzrástla na tri stovky, takže sa o nej hovorilo ako o najdrahšom 'hoteli'. V 87-om sa záchytka presídlila na Žitnú ulicu a stala sa samostatnou jednotkou. Jej personál už netvorili iba ošetrovatelia, ale i zdravotné sestry a lekári. Naopak, počet postelí sa rokmi redukoval. Konečne v deväťdesiatom piatom sa záchytná izba s piatimi posteľami umiestnila v budove na Skladnej ulici, kde s istou prestávkou (kvôli rekonštrukcii budovy), sídli až doteraz. Je pritom súčasťou Centra pre liečbu drogových závislostí a malo by ísť o dočasné riešenie.
"Záchytné izby začali u nás vznikať v päťdesiatych rokoch a boli súčasťou zdravotníckych zariadení. To preto, lebo sa verilo, že tak budú mať ľudia závislí na alkohole väčšiu motiváciu k liečbe. No ukázalo sa to úplne neúčinné a už rovných tridsať rokov odborníci bezvýsledne bojujú o to, aby sa záchytky dostali mimo rezort zdravotníctva. Pretože ak sú klienti agresívni, musí sa použiť represia, a to do zdravotníctva nepatrí. Ideálne by bolo, ak by záchytné izby patrili pod mestá alebo políciu. Samozrejme, musí byť zabezpečená i potrebná zdravotná starostlivosť, pretože intoxikácie môžu mať naozaj závažné dôsledky," povedal nám na okraj problému primár protidrogového centra MUDr. Vladimír Čapoun.
Prevádzka záchytnej izby podľa neho nie je v záujme zdravotníckeho zariadenia, ale v záujme mesta či polície. Naša legislatíva však stanovuje, že ju zriaďuje ministerstvo zdravotníctva po dohode s obcou. Je to pozostatok absurdnej česko-slovenskej koncepcie, ktorá nemá podľa V. Čapouna nikde vo svete obdobu - záchytné izby spadajú zväčša priamo alebo nepriamo pod políciu. Tá ale na Slovensku o ich prevádzkovanie záujem nemá. A zdravotníctvo zas nemá peniaze. Preto záchytky postupne zanikajú - zostalo ich už niekoľko vo väčších mestách. Neistá je aj budúcnosť tej košickej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
