košického sochára Juraja Bartusza v Mestskom múzeu umenia v Miškolci.
"Pod názvom Prázdne priestory,prezentoval som v Maďarsku svoje práce,pre ktoré je charakteristická nadväznosť na minimalizmus v umení. Ten bol známy už v predchádzajúcich desaťročiach,podľa mňa je však aktuálny aj v súčasnom svete," povedal sochár Juraj Bartusz.
Už počas májovej vernisáže bolo v Miškolci zrejmé, že výstava jedného z najpozoruhodnejších súčasných slovenských sochárov v boršódskej metropole bude interesantná. Sám autor to mohol vytušiť už od prvých chvíľ po vernisáži. Bizarne, vďaka svojej kurióznej "konfekcii". "Na vernisáž som si obliekol svetlé sako a premenil som ho na návštevnú knihu. Niektoré zápisy fixkami,ktoré návštevbníci zaznamenávali v čase, keď som sa medzi nimi voľne prechádzal, boli skutočne pozoruhodné," povedal nám J.Bartusz.
"Pozoruhodné však boli predovšetkým exponáty Bartuszovej výstavy Prázdne priestory," hovorí Jozef Gazdag, riaditeľ Múzea Vojtecha Löfflera v Košiciach. Podľa J. Gazdaga, maďarské výtvarné publikum prijalo Bartuszove diela s mimoriadnym záujmom i keď sa s nimi na severe Maďarska stretalo prvýkrát. Vo velebe galerijných a múzejných priestorov totiž nebýva najtypickejším materiálom, napríklad záľaha lepenkových škatúľ, navŕšených až po strop, či sôch zo skutočne netradičných materiálov. Ibaže tak ako na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Nemecku, Dánsku, Španielsku - aj v Maďarsku publikum pochopilo Bartuszov naliehavý odkaz súčasníkovi.
"Papierové škatule provokujú a útočia na diváka odkazom- iba vďaka obsahu konzumných obalov môžeš byť šťastný.I napriek prázdnote priestorov," povedal J.Bartusz.
Tretia fáza Bartuszovej tvorby (po roku 1990) prináša isté dobové "vytriezvenie" tlmočené osobnou metaforou, intelektuálnou sondou do neuralgických bodov súčasnej spoločnosti. ´Presúva akcent na spoločnú komunikáciu,na "liečivé" výzvy a posolstvá autora, na jeho citlivé reagovanie na iný spoločensko-politický kontext
(totalitné,ekologické a konzumné modely). Nosnými médiami tohto obdobia sú performance a inštalácia so vstupom video-artu. Charakteristickým sa stáva stret civilizácie a prirodzeného stavu sveta a vecí (zastúpenie antimateriálmi: asfaltovej lepenky, gumy, plechu v protiklade so zrnom, kamením, kôrou, vrecami a pod.),´ napísal výstižne o tomto období tvorby košického sochára Juraja Bartusza v jednom z katalógov historik umenia Vladimír Beskid.
V Miškolci Bartusz opätovne prezentoval systémom kovových konštrukcií a pravouhlých interiérov, zavalených lavínou papierového obalového materiálu svoje varovné posolstvo - človek a človečina sa stále viac potápajú v obrovskom konzumnom mori. Preto naň Bartusz vypravil pre nás svoju ďalšiu drobnú záchrannú loďku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
