Srdce máš ranené,

čo teraz nastane?

Ja hľadám správne slová,

z úst vypustiť ich chcem,

bojím ublížiť Ti znova,

veľmi dobre to viem.

Duša mi narieka,

že Tvojej lásky sa zriekla.

Tvoja duša osamelá,

blúdila pocitmi sama.

Ja neprišla som za tebou,

objať Ťa plná nehou.

Veď Tvoja láska tak čistá bola,

nepatrila mi iná rola.

Neviem si to vysvetliť,

ako som taká krutá mohla byť.

Odišla som spolu so slovami,

aj so sladkými bozkami.

So slovami, čo vyjadrovali lásku,

podobali sa nášmu bozku.

Aj moje srdce ranené je,

bolesť sa doň leje.

Ublížiť som Ti dovolila,

utrpenie spôsobila.

Slovkom "prepáč" srdce ti nevyliečim,

tým pocitom sa priečim.

Pocitom, ktoré ma ničia,

potichu mi v srdci ryčia.

Ja verím, Ty cítiš sa horšie,

tie kriky, iste sú silnejšie.

Svoj skutok neodčiním,

ver len, že Ťa už nikdy neopustím.

Na našu lásku sľubujem,

tak veľmi Ťa milujem.

Autor: Zuzana Wernerová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.