neznámemu človeku, zaflirtovať si alebo vyskočiť na stôl a tancovať. Modernou mutáciou maškarných bálov možno nazvať "čet".
Neviete s kým komunikujete, nik nepozná vás. Svoje myšlienky vyjadrujete prirodzene a uvoľnene. Je len málo ľudí, ktorí to dokážu aj bez rúška tajomnosti a vedome sa vystavujú riziku spoločenských trestíkov za svoje prešľapy. Na "čete" je cena za chyby neporovnateľne nižšia alebo žiadna.
Všetkého, čoho je priveľa (azda okrem lásky a peňazí) máme po chvíli po krk. Aj tajomnosti. Preto sa elektronická komunikácia nezriedka končí stretnutím naživo. A pravdou je aj vyše dve tisícročia starý výrok čínskeho filozofa Konfucia: "Lepšie je raz vidieť, ako tisíckrát...", v tomto prípade "čítať" na monitore. O svojich skúsenostiach so schôdzkami naslepo nám porozprávali niekoľkí mladí Košičania.
Ivana (19), študentka VŠ
- V ten deň som bola vo výnimočne dobrej nálade, myslím, že sa mi vydarila písomka. Mala som rozbehnutých asi desať rozhovorov, ale on ma hneď zaujal. Každá konverzácia na čete, sa začína nejakou vstupnou frázou a človek sa istým spôsobom predstaví. Záleží na ňom, koľko prezradí. On mi poslal kvietok. Pobavilo ma to. Ukončila som ostatné rozhovory a začala som sa venovať tomu s kvietkom. Napísal, že ho nechala priateľka. Vzhľadom na to, že nejakú priateľku mal, ma napadlo, že to snáď nebude beznádejný prípad. Asi hodinu sme si písali a potom sme si dohodli schôdzku. Prišla som trošku skôr a z diaľky som pozorovala stánok, pri ktorom sme sa mali stretnúť. Stál tam fantasticky vyzerajúci chlapec, presne podľa mojich predstáv. Bez váhania som podišla k nemu a opýtala sa, či je to on, s kým mám schôdzku. No keď sa zatváril nechápavo, ovisla mi sánka. A keď ma oslovil ten, s ktorým som si schôdzku dohodla, mala som sto chutí utiecť. Dalo sa s ním rozprávať, presne ako na čete. Bol vtipný, ale keď som ho videla, veľmi sa mi na ďalšie stretnutie nechcelo. A prešla ma chuť na ďalšie schôdzky naslepo.
Eva (18), absolventka gymnázia
- Vnímala som schôdzku ako novú skúsenosť, príležitosť zoznámiť sa s niekým novým. Mala som niekoľko dní pred skúškou, musela som sa teda myšlienkami venovať učeniu. Napriek tomu som sa neubránila úvahám o tom, aký asi bude. Mladý muž, s ktorým som sa stretla, v úvodzovkách naslepo, bol ideálny. Podľa kritérií matiek na svojich zaťov. Vysoký, tmavý, dobre oblečený, sympatický, pozorný. Mal 22 rokov, chodil na výšku a popri škole pracoval v banke. Pre mňa mal ale veľký nedostatok. Nemal iskru a sexepíl. Niečo, čo človeku navráva: "Toto je ON." Alebo, by ním mohol byť. Strávila som príjemný večer, no trošku som sa zapotila vymýšľaním výhovoriek, keď mi zavolal druhýkrát. Možno som sa mýlila, ale neľutujem, že som to tak spravila. V každom prípade odporúčam najmä tým, ktorí majú v živote radi prekvapenie a vzrušenie, aby schôdzku naslepo skúsili. Človek predsa nikdy nevie, kedy motyka vystrelí.
Roman (19), VŠ
- Volala sa Simona. Na schôdzke mala mať oblečené dlhé čierne sako a obtiahnuté rifle. Bohužiaľ, ja som samozrejme tiež opísal, čo budem mať na sebe. Prišiel som schválne trochu neskôr a stál som chvíľu asi sto metrov od miesta stretnutia. Tak, aby som ju videl aj z diaľky a ona ešte netušila, že som to ja. Postava i tvár boli dobré, avšak len z diaľky. Po dvadsiatich metroch začala zaostávať tvár, postava bola ešte stále dobrá. Začal som hrať, že ja, nie som ja. Ona ma však spoznala podľa oblečenia a prebodávala ma ostrými pohľadmi. Ozvalo sa svedomie. Preto som sa rozhodol, že sa predsa len ozvem. Pozrel som sa na ňu ešte raz. Známka za tvár zišla o stupeň nižšie, preto som pridal do kroku a zabočil do najbližšej uličky. Keď ma už nemohla vidieť, pridal som do kroku a napokon som začal bežať. Ušiel som, a čím som bol ďalej, tým som sa cítil slobodnejšie.
Schôdzky Ivany, Evy a Romana neboli úspešné. Len ťažko sa ktokoľvek z nás v podobných situáciách ubráni predstavám ako asi ten druhý vyzerá, aký má hlas... Výsledok sa zriedka zhoduje s predstavami, no na ne možno ľahko zabudnúť, ak nás uspokojuje celkový dojem z "protivníka." A k celkovému dojmu patrí aj to, čo vnímame zrakom a sluchom.
Možno je celkom praktický prístup podľa anekdoty o anglickom lordovi:
"Drahá lady, po niekoľkých pohároch portského ste neobyčajne krásna", skonštatuje Lord.
"Dovoľte, ja som nič nepila", ohradí sa ona.
"Ale ja áno, drahá lady."
Aj ten má však nedostatky. Lebo sa môže stať, že otupíte svoje zmysly, práve vtedy, keď "vystrelí motyka."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
