nevídanou perfídnosťou sa tento zápas vedie, je absurdná kauza "poľská šifra".
Hoci vypukla vo štvrtok, štartérom bolo interview George Robertsona v týždenníku Domino Fórum. Generálny tajomník NATO, nevedomý slovenských reálií, tam prihnojil pôdu na mesiace dopredu: "Výsledok vašich volieb vôbec neovplyvní rozširovanie NATO", povedal, odvolávajúc sa na to, že "členstvo v NATO preferujú všetky významné politické strany v krajine".
Robertson takto otriasol jednou domácou politickou axiómou. Zbytočne a hlúpo; jednak nemá mandát, aby formoval záväzné politické stanoviská, druhak je so svojím názorom vo výraznej menšine, keďže je nesporným faktom, že integračný potenciál každej slovenskej vlády, v ktorej sa vyskytne HZDS (dokonca aj bez Mečiara), bude nižší oproti vláde terajšej.
Toto si mohol šéf aliancie odpustiť. Už vtedy sme napísali, že Mečiar si z jeho dvoch viet vyrobí billboard a pustí sa do barnumskej kampane. Tak sa aj stalo - sám predseda okamžite vyhlásil hnuťostranu za garanta získania 60%-nej podpory obyvateľstva; potom sa dobyl až ku schôdzke s Kukanom, na ktorej ho zaprisahal, aby o HZDS na Západe iba pekne rozprával; nasledoval okrúhly stôl o NATO (prišli iba Smer a ANO); ako JEDINÁ východoeurópska politická strana venovali uvítaniu Busha v Európe špeciálne vyhlásenie, atď, atď.
Čím neuveriteľnejšie metamorfózy HZDS demonštrovalo, tým väčšmi sa šírila panika na protiľahlej strane politického ihriska. Prelomenie izolácie hnutia má totiž jeden vážny dôsledok - vyráža z rúk koalície, a predovšetkým SDKÚ, korunnú predvolebnú agendu. K tomu ešte prišli zákerné a dnes vrcholne neaktuálne mediálne výzvy Mečiara k povolebnej koalícii HZDS-SDKÚ-KDH. A navyše, na usadené stereotypy siahol neopatrnou rukou aj poslanec SDKÚ Slaný, keď naznačil akýsi "generálny pardon" aj na domácej scéne: O spolupráci s HZDS sa údajne na úrovni regiónov a profesných klubov v SDKÚ veselo diskutuje.
To už bolo priveľa. "Slaný to presolil", zahvízdal šéf poslaneckého klubu Rusnák a ešte v ten istý večer padlo na prezídiu SDKÚ politické rozhodnutie. A protagonisti SDKÚ začali pretek, kto rezolútnejšie vylúči povolebnú koalíciu s HZDS; Martináková, Kukan, Dzurinda, na povel všetci krajskí tajomníci. Perfídny Mečiar však tiež zacítil, čo situácia vyžaduje - ozvenou bol chór krajských tajomníkov a iných funkcionárov HZDS, ktorí sa zase predháňali v odhaleniach, kde všade a s kým všetkým z SDKÚ (a KDH) už neformálne rokovali.
Celé by to bola iba dobrá fraška, keby len nepraskla vo štvrtok "poľská šifra". Tajná správa, údajne adresovaná nášmu MZV od jeho varšavského proťajšku vraj obsahovala veľmi skeptický názor poradcovského okruhu prezidenta Busha na šance SR získať pozvánku do NATO v prípade, keby na Slovensku po voľbách vznikla vláda, ktorá "by mala medzi sebou tie osobnosti, ktoré boli v predchádzajúcom volebnom období, najmä Vladimíra Mečiara". Takto teda znel výklad samotného ministra Kukana (SDKÚ), ktorý na žiadosť Markízy pohotovo a ochotne komentoval "TAJNÚ ŠIFRU", čo unikla z jeho vlastného ministerstva!
Politický odkaz by teda mal znieť, že do nášho sporu o "správnu" vládu po voľbách v roku 2002 prehovorila autorita najvyššia - sama Bushova administratíva. Bohužiaľ, posolstvo je úplne iné. Zrodil sa neuveriteľne primitívny, hlúpy a škodlivý bluf v mediálnej vojne SDKÚ-HZDS. Možnosti sú totiž iba dve, jedna horšia ako druhá. Po prvé, možnože nejaká šifra tohto obsahu naozaj na MZV prišla. (Poľské zamini ale tento typ korešpodencie dementovalo - až potom sa objavilo "vysvetlenie", že odosieľateľom je naša ambasáda vo Varšave). Potom je ale zverejnenie nehoráznou indiskréciou, čiže známkou úplnej spojeneckej nespoľahlivosti. Členským štátom NATO tento variant môže iba pripomenúť, že Slovensko sa nedá brať ako solídny partner, keďže dôverné informácie sa tu zneužívajú v mocenskom zápase.
Po druhé, žiadnej šifry ani niet a rezort zahraničia bol jednoducho použitý ako delo vo vnútropolitickom zápase. Domnienke, že ide o priamu akciu najvyššieho vedenia rezortu, resp. SDKÚ, pritakáva aj zmienený komentár Kukana. Každý normálny minister by predsa v takejto nesmierne chúlostivej situácii čušal, resp. sa vyhováral. A posledné, čo by ho napadlo, by bolo potvrdzovať a rozmazávať obsah šifrovanej depeše. Tá podlieha režimu najprísnejšieho utajenia - preto je šifrou.
Proatlantické "obrátenie" HZDS, ktoré by sa inak dalo len kvitovať, takto prináša netušené komplikácie. Panika z toho, že Mečiar a HZDS by mohli prelomiť svoju izoláciu a prísť za lacný peniaz k rozhrešeniu, prerástla z mediálnych vojen v reálne spochybnenie našej integračnej spôsobilosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
