centrum Šariša je preňho španielskou dedinou, dohodol sa s Vladimírom Vargom, aby ho pred vstupom do mesta počkal a navigoval do hotela Šariš, kde sa mal stretnúť s funkcionármi. "Prešov veru nepoznám, budem si musieť kúpiť asi mapu, aby som sa vedel zorientovať," zasmial sa tento 24-ročný hráč, ktorý napriek zhonu ochotne pristal na rozhovor.

Ste rodákom od Piešťan, no v posledných siedmich rokoch ste pôsobili v Bratislave. Prvý raz opúšťate vo svojej kariére západné Slovensko s akými pocitmi?

"Som trochu vzrušený a veľmi túžim dokázať tým, čo ma odpísali, že sa mýlili. Pravdaže, chcem sa presadiť, čo si vyžaduje pravidelne hrať a nevysedávať na lavičke. Pravda, má to trochu aj odvrátenú stránku mince, napríklad v tom, že budem od rodiny ďalej, aj priateľka zostáva v Bratislave..."

Kedy sa začal piecť váš odchod do Tatrana?

"Niečo sa šuškalo už vtedy, keď sme hrali naposledy na východe s Prešovčanmi. Mal som informatívny rozhovor s tunajšími funkcionármi. Uplynulý štvrtok prišiel pán Varga na tréning na Slovan a dohodli sme sa na ročnom hosťovaní v zeleno-bielom drese. Inak, moja zmluva v belasom klube má ešte dvojročné trvanie."

Pred rokom ste sa objavili v slovanistickom kádri, zdá sa však, že ste mali iné predstavy, než aká bola realita.

"To je pravda. Môj zámer bol celkom odlišný, ani trochu sa nepriblížil k tomu, čo som tam zažil. Pred príchodom mi činovníci hovorili, že útočníci odchádzajú, ale nakoniec zostali a tréneri mi nedali šancu. Takže som nemal ani príležitosť presadiť sa, ukázať, čo viem."

Veľa ste toho nenahrali...

"Neabsolvoval som ani jeden celý duel. Dva razy som nastúpil od začiatku, aj to ma striedali. Inak som bol niekoľkokrát v pozícii striedajúceho futbalistu. Jediným plusom bola akurát účasť na olympiáde v Austrálii. Za to obdobie, čo som obliekal slovanistický dres, som strávil na trávniku v superlige vyše 400 minút. Žiadna sláva. Spravidla to boli len také útržky, pätnásť alebo dvadsať minút. Podarilo sa mi streliť dva góly, okrem toho som nastupoval za rezervu, tam som tiež zopárkrát skóroval."

Takže hosťovanie bolo pre vás vykúpením.

"Rozhodne. Prešovčania prišli s konkrétnou ponukou a ja som ju akceptoval."

Dosiaľ ste hájili farby Piešťan, Vrbového, Devína a Slovana. Na ktoré obdobie najradšej spomínate?

"Na roky strávené v Devíne. Začiatok nebol ani tam ľahký, ale potom som sa uchytil a bolo tam fajn. Mal som v mužstve superpozíciu."

Je pravda, že sa chystáte ešte na skúšku do Ruska?

"To sedí. V priebehu nasledujúcich dní by som tam mal vycestovať. Ide o klub najvyššej súťaže. Podmienky v ruskom futbale sa nedajú porovnať s tým, čo je u nás. Lenže na druhej strane si od toho veľa nesľubujem. Už v zime som bol dva razy na takomto testovacom pobyte v Moskve a tam zakaždým čakajú, že príde nový Maradona. Počas pár dní sa nedá ukázať bohviečo. Viem to aj podľa toho, že i v Slovane sa vystriedali Juhoslovania, ale za krátky čas nepredviedli nikdy všetok talent a nadanie."

A keby si vás predsa Rusi vybrali?

"Neviem, ale azda sú kluby s tým uzrozumené."

Predpokladajme, že zostane v Tatrane. Čím by ste chceli obohatiť herný prejav tohto tímu?

"Nemám rád vyhlásenia vopred, už som sa presvedčil, že nie vždy sa to oplatí. Určite musí hráč odviesť maximum a mať šťastie, aby bol oporou. Od útočníka sa očakáva, aby hlavne strieľal góly."

Radšej operujete na pravej či ľavej strane?

"V súčasnom futbale je to jedno, ale nikdy som nebol vyslovene hrotovým hráčom, skôr pohybujúcim sa na krídle."

Prichádzate medzi úplne neznámy kolektív spoluhráčov?

"Ani nie. Poznám Gejzu Pulena, s ním som býval v dvadsaťjednotke spolu aj na izbe. Z videnia sú mi však povedomí všetci chlapci, hoci je pravda aj to, že o čosi bližšie som mal k borcom, ktorí už v Prešove nie sú napríklad k Drobňákovi, Hlinkovi, Bednárovi."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.