našom území, ktoré by sme mali zveľaďovať a pestovať, aby rozkvitalo ešte viac. Už skutočnosť, že v rámci regiónu uzrel svetlo sveta v roku 1964 a od 1971 mu vypísali celoštátny certifikát postupne s medzinárodnou účasťou, nepotrebuje ďalší komentár. Hoci pre finančné kŕče bolo niekoľko nútených prestávok, neskôr sa stalo toto podujatie najväčšou žiackou perlou na Slovensku.
Hoci prezident SFZ František Laurinec bol na 27. ročníku Tatranského pohára iba jeden deň, organizácia turnaja i samotná účasť družstiev ho príjemne prekvapili, a tak iba dodal, že akcia takéhoto významu si zaslúži pozornosť a primeranú finančnú pomoc. Nezabudol na ňu ani SFZ, ktorý sa k trojdňovému podujatiu nepostavil v role macochy. Nakoniec, peniaze v tomto prípade neboli vyhodené do vzduchu, pretože turnaj mal výbornú úroveň, o čo sa zaslúžili, ako naše, tak aj zahraničné celky. Šestnásť účastníkov zo siedmich krajín v štyroch skupinách malo dostatok príležitosti prezentovať sa futbalovým umom. Trofej si napokon odviezol tím Vojvodina Novi Sad. Nádeje z juhoslovanskej mládežníckej školy, ktorej riaditeľom je legenda klubu Ilja Pantelič, iba zvýraznili známy fakt, že Juhoslávia je rajom talentov. Vynikli individuálnym majstrovstvom, nemali problém obísť jedného či dvoch hráčov, zdobila ich dynamická technika, rýchlosť a obratnosť, takže kombinačný futbal s jednoduchými akciami zdobil celý kolektív. Bolo pôžitkom a pastvou pre oči sledovať ako narábajú s loptou, inými slovami v mnohých smeroch ukázali, v čom sú pred našimi chlapcami. Aj preto zvládli všetky prekážky a vo finále zdolali Tatran Prešov 2:1 (2:0), ktorý je známy svojou úspešnou liahňou a prácou s talentami. Tretí stupienok si vydobyla Žilina, ktorá s dobrým Arsenalom Tula po remíze 1:1 zvíťazila zo značky jedenásťmetrového kopu 7:6. Tým dala jasnú odpoveď na to, že jej remíza s Legiou Varšava nebola náhodná. Urastení, dobrí, ale azda až príliš sebavedomí Poliaci toto meranie síl nezvládli, prehrali ho aj zo značky bieleho bodu, a potom ich zástupcovia urobili to, čo nemali. Nechceli akceptovať propozície, hoci sa mohli k ním vyjadriť pred turnajom, naopak chceli ich obrátiť naruby. A keďže organizátori im správne nevyšli v ústrety (to by zasa oprávnene protestovali iní), súčasný poľský šampión vidiac, že nezasiahne do bojov o najvyššie stupienky, opustil turnaj predčasne. Na jednej strane ukázal súčasné prednosti futbalu svojej krajiny rýchlosť, jednoduchosť, zmysel pre kombinačnú hru i dobrú loptovú techniku avšak na druhej jeho tréner Marek Sledž a vedúci družstva Marcin Szulc sa neukázali ako príkladní vychovávatelia mlade, ktorí takýmto krokom neurobili poľskému futbalu dobrú reklamu. Z tohto pohľadu bol oveľa sympatickejší KKS Nowy Sacz. Hoci má dobrú liaheň, z ktorej hrajú viacerí odchovanci v najvyššej súťaži, na trávniku v Štrbe inkasoval veľké nádielky. Pravda, napríklad hneď prvú prehru 0:12 s obhajcom trofeje Torpedom Moskva sme pochopili až po zápase, keď sme sa dozvedeli, že Poliaci nedopatrením poslali pod Tatry chlapcov až o dva roky mladších, čo v tomto veku znamená veľký handicap pre každého. Ani tretí zástupca našich severných susedov Hutnik Krakov neobstal, keď ako jediný účastník nedal v štyroch zápasoch gól. Na trávniku v Lučivnej prehral s Vojvodinou Novi Sad 0:3, s Humenným remizoval 0:0, podľahol Prievidzi 0:1 a v zápase posledných zo skupín C a D Trebišovu 0:2. S výnimkou Prešova, ktorý hral v Štrbe, vyhral skupinu B pred Torpedom Moskva a postúpil do finále, ostatné tri východoslovenské celky hrali v Lučivnej. Najlepšie z nich obstalo Humenné, ktoré podľahlo iba celkovému víťazovi Novemu Sadu 1:2, ale okrem už spomínanej remízy zdolalo Prievidzu 2:1 a v zápase druhých celkov skupiny C a D zdolali výber Popradu 4:1. Tento tím, ktorého kostru tvorili chlapci Mladosti Poprad, podľahol Arsenalu Tula 1:3, remizoval s Vítkovicami 2:2 a zdolal ešte Trebišov 1:0. Mladí Zemplínčania po prvých troch stretnutiach boli smutní. Veď aj v zápasoch s Vítkovicami (0:0) a s Tulou (0:5) vyšli strelecky naprázdno, a tak po víťazstve v záverečnom dueli s Krakovom mali dvojnásobnú radosť. Pochopiteľne, dôležitejšie ako výsledky bola pre všetkých účastníkov možnosť zmerať si sily s rôznymi futbalovými školami, pretože každý jednotlivec mohol na vlastné oči vidieť koľko musí pridať, ak nechce ostať iba medzi šedým priemerom. Športovú úroveň i organizáciu turnaja vysoko vyzdvihol manažér Hrvoje Almič z NK Solin, ktorý už toho preskákal veľa a aj n
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
