dali "dostaveníčko" tvrdí chlapi a rockerky z celého východu. Už od predpoludnia súťažilo predtým vybraných 8 kapiel od hard rockových až po trash-metalových žánrov. Po nich vystúpilo ďalších 6 hlavných hostí Campu.
V rannom súťažnom 5-hodinovom bloku vystúpil ako prvý Coffein. "Keďže bol program zostavený od najmäkkších až po najvtrdšie kapely, hrali sme prví. Bol som prekvapený, že už o 11. predpoludním tu bolo dosť ľudí, aj keď pršalo a počasie nebolo najlepšie. Čakal som, že to skončí horšie. Že sa im nebudeme vôbec páčiť, keďže nehráme taký tvrdý štýl. Keďže tu išlo o iný žáner, tak sme sa tu dostali vlastne náhodou," bilancuje Andy Ďurica z Coffeinu.
Škoda, že organizátori nerozdelili vystúpenia kapiel na dva dni ako na iných festivaloch. Taktiež sa asi viac hodí na podobné akcie štadión, ako to bolo pred pár rokmi na Aničke. Návštevníci by pokojne mohli kempovať a oddýchnuť si po náročnom programe. Fanúšikovia by sa vyhli skutočnosti, že v popoludňajších hodinách, keď začali hrať hviezdy večera, už zjavne nevládali s dychom (či pečeňou?)
Ako jediná kapela mali Zvončeky v svojej zostave aj ženské zastúpenie, vokalistku Ľudku Ondášovú. Okrem spoločného aktuálneho rádiového duetu - Spať sa nedá, predviedli melodický pop-rock. "Cením si fakt, že nás ešte ľudia počúvali, kým neskôr hrajúce kapely už len prežívali. Ohlasy boli pozitívne. Na takých festivaloch to však býva tak, že fanúšikovia tu nejdú piť malinovku... Hoci štýlovo tu boli diametrálne odlišné štýly, nestratili sme sa. Nedá sa však porovnávať death metal s naším pop-rockom," skonštatoval o podmienkach súťaže kapiel líder Zvončekov Martin Skuban.
Zástupcami rocku boli ešte víťaz Košického zlatého pokladu `98-Artless a Downer. Tí napokon skončili na treťom mieste a získali zaujímavú cenu - 200 pív, ktoré však obdivuhodne dobrosrdečný basgitarista Downeru Pedro za tri minúty rozdal davu... Ostatné kapely boli už tvrdšieho rangu ako Tri kubiky osiky (2. miesto), Delusion, Naša Vec a Eternity.
Boli to práve chlapci z Eternity, ktorí sa najviac vtesnali do vkusu vlniacej masy. Ukázali, že vedia nielen hrať, ale osloviť aj diváka a svojou šou si vydobyli prvé miesto - nahrávanie v štúdiu v hodnote 10 000 Sk. "Hore bez", pomaľovaní "bojovými" farbami a pohybovými kreáciami prilákali k pódiu väčšinu publika, čo sa iným kapelám veľmi nedarilo. Gitarista Jaro Gerhart neskrýval svoju radosť z výhry. "Máme z toho výborný pocit. Splnilo to naše očakávania. Nešlo o to, že sme zvíťazili, ale o tú náladu, čo vytvorili naši fans. Sme veľmi spokojní z koncertu. Už pred vystúpením sa ma ľudia pýtali, či urobíme nejakú šou a `šoky`. Ja som ich len podpichol, že sa majú na čo tešiť. Za výhru nahráme časť skladieb na náš debutový album."
Nahrávanie piesní v štúdiu bolo od hlavnej organizátorky Libuši Řihovej presne mierenou trefou do hlavných túžob muzikantov. Punc elegancie a pôvabu festivalu neustále dodávala usmievavá sympatická moderátorka Rádia Kiks Vierka Miškovičová.
Po pol piatej už nasledoval hlavný program. Úvod patril punkovej úderke Horkýže Slíže a autorom zvučky celej akcie - Príjemnej Spoločnosti. Po dvoch slovenských zástupcoch sa zosypala na amfiteáter smršť českých legiend. Ako prvý to rozbalili suverénni "hoši" z trashového Debustrolu. Novšie skladby síce publikum veľmi nepoznalo, ale na Údolí hadů si všetci radi zatrsali. Po ich vystúpení prišiel s klasickými rockovými a spevavými refrénmi Harlej. Okrem vlastných skladieb nechýbali ani pikošky a obecenstvo si schuti zatiahlo sťa na diskotéke "lásko má, já stůňu..."
Treťou veľkou hviezdou bol charizmatický "Armagedon" Vlasta Henych z pražského Törru so svojim roky nezmeneným imidžom. Aj keď sa už v kuloároch pošepkávalo, že radikálne zmenili svoj sound a žáner, zazneli staré overené "Kladivá na čarodejnice". V závere zahralo toto metalové trio aj piesne s nádychom syntézy tanečnej muziky, gitarových riffov a techno rytmov z nového albumu - Tanec Svatýho Víta.
Úplne vyšťavené publikum si však nemohlo nechať ujsť vystúpenie posledného a najväčšieho bonbóniku festivalu , kapely Alkehol. Predviedli, ako sami hovoria, pivný rock vo forme záplavy svojich hitov. Od Nazdraví, cez Lejboja, Slamník až po Buráky zahrali takmer všetky svoje vypalovačky. "Tento festival sa dá porovnať s tými našimi v Čechách, pretože na Košiciach je sympatické, že tu na nás chodí veľmi veľa ľudí. Na niektorých našich českých rockových zábavách máme menšiu návštevnosť ako tu. Aj keď tu nechodíme často, ale o to radšej," pochvaluje si košické publikum spevák Alkeholu Ota Hereš. Nám nezostáva len veriť, že k nám české stálice zavítajú opäť a všetci sa stretneme znova o rok.
Autor: Peter BOHUŠ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
