rozdelené finančné prostriedky zo zdrojov Národného úradu práce pre podnikateľské subjekty vo výške niekoľkých desiatok miliónov korún na tvorbu nových pracovných miest, miera nezamestnanosti v roku 1998 vyskočila na viac ako 25 percent. "Dôvody môžu byť najmä v tom, že sa nevenovala dostatočná pozornosť podnikateľom, ktorí tie peniaze dostali. Chýbala dostatočná kontrola využitia poskytnutých finančných prostriedkov," uviedol Ladislav Ocelník, vtedajší prednosta Okresného úradu v Rožňave. Členov správnej rady, ktorá rozhodovala o pridelení financií na vytvorenie spoločensko-účelných pracovných miest a bol vtedy jej členom aj L. Ocelník, však nevymenovával, ako tvrdil člen Okresného predstavenstva HZDS-ĽS Mikuláš Cmorik. "Prednosta OÚ iba navrhuje členov za štátnu správu. Boli sme traja a vymenoval nás vtedajší riaditeľ sekcie práce na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Eštončin. Ďalší šiesti členovia boli po traja za odbory a zväz zamestnávateľov," spresnil L. Ocelník. Bývalý okresný prednosta priznal, že členovia správnej rady nemali dostatok času na preštudovanie projektov a pri hlasovaní sa spoliehali na odporučenie Okresného úradu práce, ktoré v tom čase viedol Róbert Erdélyi. Z toho obdobia eviduje OÚP v Rožňave pohľadávky voči podnikateľom, ktorí porušili dohody s úradom práce vo výške viac ako 161 miliónov korún. Rožňava tak patrí medzi okresy s najvyššími pohľadávkami v rámci celého Slovenska. "Spoliehali sme sa na úrad práce, ale napriek tomu všetky projekty, ktoré sme dostali na stôl správnej rady neprešli. Nespomínam si, že pre firmu Gala-Style by sme schválili sumu 11,5 milióna korún. Nepodporili sme v tom čase ani 15 miliónov pre firmu Berix. Mal som informácie, že majiteľ Berixu prepúšťa ľudí a nepovažoval som ho teda za dôveryhodného. Ak dostal tie peniaze, tak neviem akým spôsobom," povedal L. Ocelník. Berix, s. r. o., Betliar však podľa písomnej dokumentácie OÚP v Rožňave v septembri 1996 dostal 3 milióny korún a do konca roku ešte ďalších 12 miliónov. "Tie tri milióny pripúšťam, ale o zvyšných dvanástich neviem," uviedol L. Ocelník. Napriek tomu, že L. Ocelníka dosadilo do funkcie vtedy vládne HZDS, sa členovia vtedajšieho okresného predstavenstva hnutia snažili o jeho odvolanie v pravidelných intervaloch. V januári roku 1998 sa im to aj podarilo. "Technické dôvody na to neboli, čo potvrdil aj minister vnútra tretej Mečiarovej vlády Gustáv Krajči," skonštatoval L. Ocelník. V jednom z dokumentov vtedajšieho vedenia HZDS sa skvie aj konštatovanie, že "nespoluprácu deklarovalo zasadnutie politického grémia HZDS aj tým, že prednosta OÚ neposkytuje hnutiu žiadnu technickú pomoc z OÚ (autá, kancelárske potreby atď.)."
Autor: pk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.