správu a privatizáciu národného majetku SR. Ten sa mal údajne dopustiť trestných činov podvodu a zneužívania právomoci verejného činiteľa tak, že 15. februára 1994 predložil vláde SR na schválenie privatizačný projekt majetkovej účasti štátu na podnikaní akciovej spoločnosti Skloobal Nemšová priamym predajom 67 percent akcií firme Obalsklo Nemšová za 120 600 000 Sk, čím uprednostnil zjavne nevýhodného domáceho záujemcu a Fondu národného majetku spôsobil škodu 133 698 790 Sk.
"Proces tzv. veľkej privatizácie bol sprevádzaný často účelovou novelizáciou zákona číslo 92/1991 Z.z., ktorý bol od jeho prijatia zmenený a celkovo dvadsať ráz doplnený, pričom niektoré zmeny boli závažného charakteru a ovplyvnili celý vývoj privatizácie", povedal dnes pre TASR riaditeľ trestného odboru na Generálnej prokuratúre SR Ivan Segeš. Medzi najzávažnejšie zmeny patril zákon číslo 60/1994 Z.z. účinný od 24. marca 1994, ktorým sa stanovilo, že majetok fondu nie je vo vlastníctve štátu, a preto je ho možné použiť len na účely, ktoré stanovuje zákon.
"Etapa veľkej privatizácie od prijatia tejto novely znamenala stratu kontroly štátu nad priebehom privatizácie, znemožnila orgánom prokuratúry vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti, priniesla anonymných vlastníkov a umožnila nekontrolované nakladanie s majetkom štátu", pokračoval Segeš. Zákon číslo 92/1991 Z.z. nikdy neukladal povinnosť previesť majetok štátu na toho záujemcu, ktorý predložil finančne najvýhodnejšiu ponuku. Tento právny stav spôsobil, že aj v prípadoch, v ktorých bola stanovená relatívne nízka cena prevádzaného majetku, nemohli orgány prokuratúry využiť svoje oprávnenie, pretože nešlo o prevod majetku štátu v rozpore so zákonom.
"Vzhľadom na to GP konštatovala, že akceptovaním privatizačného projektu Skloobal, a.s. Nemšová nebol spáchaný trestný čin podvodu, lebo nikto nebol uvedený do omylu", vysvetlil svoje stanovisko Segeš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
