hráč. Občas svojimi úletmi do žánrov prekvapuje na folkových festivaloch, raz si zahrá a zaspieva s cimbálovkou, alebo trebárs s dychovkou Třeboňská dvanástka. Videli sme sa v Bratislave na Novej scéne. Aranžoval a nahrával totiž hudbu k inscenácii muzikálu Kubo, v réžii Martina Ťapáka. Úspešný titul sa cez prázdniny vydáva na cestu po Slovensku. V auguste ho uvidíme vo viacerých mestách na východe. "Onedlho sa stretneme v Košiciach na Pohode," zakýval nám. Našťastie sme si rozhovor neodložili na neskoršie. Organizátori kvôli počasiu tento folkový festival zrušili.

Videli ste televízneho Kuba?

- Jasné, že áno, lebo sa to vysielalo vždy cez sviatky. Pamätám si Kronera, Adamoviča. Teraz nám to tam troška chýba, tie pondelňajšie inscenácie. Škoda, že tieto veci skončili, že dnes medzi nami nejestvuje nijaká kultúrna výmena. Hoci u vás to trochu funguje, na tej druhej strane rieky Moravy.

Aká to bola skúsenosť robiť v divadle?

- Otvorila sa mi takto možnosť prísť inam. A jednako aj profesionálne si moja muzika týmto môže získať na Slovensku troška väčší okruh poslucháčov. Predtým sme tu nemali bohvieaké silné pozície, s výnimkou zopár väčších miest. Takže, keď sa predo mnou otvára niečo nové, ihneď tam strčím aspoň nohu.

Hudobné podklady Kuba boli hotové dávno pred inscenáciou, kto sa okrem vás podieľal na nahrávkach?

- Stretlo sa tu asi tak sedem subjektov. Nová scéna, SĽUK a jeho tanečná zložka, hudba, zbor, niektoré dievčatá z Lúčnice, dnes sa volajú Karpaty, a Ghymes. To sú galantskí bieli cigáni, inak, kapela vo svete veľmi vysoko hodnotená. Hrali celé európske turné s Miquele Montanarom, provensálskym pesničkárom. Videl som ho voľakedy hrať. Oni robia také rytmické vokálne plochy. Cítiť v nich množstvo vplyvov, rómskych, maďarských a možno aj slovenských. Predtým som nevedel, že niekto taký jestvuje. A zžil som sa s nimi veľmi dobre. Nahrávali podklady pre cigánske spevy, čo je veľmi osožné. A pomáhali mi chalani z kapely.

Je zrejme lepšie robiť vlastnú hudbu...

- Vôbec. Navyše, ja to necítim ako nejakú nedocenenosť. Odviedol som toho na Kubovi veľa. A aranžérska robota ma baví. Vlastne najviac zo všetkého, lebo nemám zodpovednosť autora. Je to hotové a ja môžem nechať hudbe vyniknúť vo farbách. A pri príprave inscenácie som sa veľmi zaľúbil do choreografa Jarka Moravčíka. Dovtedy ma tanec veľmi nezaujímal, ale niektoré rytmické plochy som musel robiť už na hotové tance.

To si neviem predstaviť.

- Nebolo to vôbec ľahké. Jarko bol totiž stále krok predo mnou. Vždy, keď som ja niečo priviezol, to už mal hotové. Túto vlastnosť si profesionálne veľmi vážim. Niesom však zvyknutý, aby niekto robil ešte rýchlejšie ako ja. Chceme dokonca urobiť spoločný projekt, ktorý by spájal to dobré čo sme si už vyskúšali pri Kubovi, ale už na báze pôvodnej muziky. Možno tak aj trochu pôvodnejších tancov, bez tradičných ľudových prvkov. Máme už hotových asi tak prvých šesť minút. A každému, kto ich počul, spadla sánka. Fakt.

Bude to mať príbeh?

- Nie a nie som si istý, či vôbec budem nejaký hľadať. Chceme urobiť taký živý organizmus, kde bude všetko živé. Ba dokonca plánujem, že aj my muzikanti budeme trocha tancovať a tanečníci, ktorí majú za sebou bubenícke dráhy, by sa k nám zasa pridali. Ale je ešte priskoro hovoriť konkrétne.

Vymenili ste panelákový byt v Zlíne za domček v Tramtárii, na moravskej dedinke.

- O byt som prišiel, lebo raz v telke odvysielali nejaký medailón, v ktorom som vystupoval v dome, ktorý sme si s kapelou kúpil na dlh ako skúšobňu. Na to mi hneď môj domáci zavolal: Vlastík, mne sa rozviedla dcéra, potrebujem byt a vy v tej Tramtárii máte toľko miesta. A bolo.

Čo je nové na vidieku?

- Mám nového suseda. Spolumajiteľa hokejového mužstva Senators Rosice, bráva ma na hokej. Chvíľu som sa obával, že ten dom kúpi nejaký vôl. František je našťastie normálny, dokonca ma už naučil plachtiť na padáku.

Chodíte na Slovensko rád?

- Viete, že sa mi tu v poslednom čase dýcha slobodnejšie? Ľudia sú na nás "čechúňov" milší, než tesne po rozdelení Československa. Na šnúru s Kubom si urobím čas určite.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.