prácu, ale vtedajšie Ministerstvo sociálnej pečlivosti ČSR im poriadne nevyplácalo podpory, na ktoré mali nárok. Výnimkou neboli ani Košice.
V Košiciach bolo v priebehu rokov 1921 1922 niekoľko rokovaní na úrovni župana so zástupcami zamestnávateľov, odborov a úradov o možnostiach rozšírenia ponuky pracovných príležitostí v celej župe. Júnové rokovanie (1922) tzv. anketu zvolalo Ministerstvo sociálnej pečlivosti ČSR k županovi Rumanovi do košického župného domu za účasti odborového poradcu ministerstva dr. Sládka. Podľa zápisu z rokovania župan Ruman zdôraznil, že "cieľom hospodárskeho života štátu je, aby obe jeho zložky kapitál a práca sa zišli na jednej ceste a tou je cesta dohody." Všetci účastníci ankety sa zhodli v tom, že "súčasná kríza aj sociálne dôsledky nezamestnanosti sú vyvolané vysokým kurzom československej koruny." Uviedli vraj celý rad stavieb verejných budov, na ktorých zamestnávali robotníkov, čo ale bolo stále málo. Povolené boli aj stavby troch mostov, opravy ciest, nemocnica v Košiciach, aj tri verejné budovy, ale s ich začatím investori otáľali. "Anketa" sa uzniesla na tom, aby vzhľadom k ťažkej kríze v stavebníctve bol vymenovaný osobitný komisár s právomocou rozhodovania. Anketa rokovala aj so zástupcami robotníkov železiarskeho priemyslu, ktorí sa sťažovali na vysoké ceny cestovného a na železničné tarify všeobecne, vrátane vysokého kurzu koruny. Tieto problémy ťažili aj robotníkov iných odvetví. Zvolili delegáciu zo svojich radov a tá mala tlmočiť na ministerstve v Prahe ich mienku s poukázaním na ťažkú krízu, ktorú priniesla nezamestnanosť na východnom Slovensku a v Košiciach. Osobitne mala delegácia žiadať vysvetlenie, prečo ministerstvo nevypláca podpory všetkým, ktorí majú na ne nárok, ale iba tým, ktorých navrhnú magistrátne a obecné úrady, to znamená, že "chyba je v obecných a mestských úradoch." Delegácia mala predložiť aj počty evidovaných žiadateľov o prácu z jednotlivých miest župy. Iba v Košiciach ich bolo vyše tristo a voľných miest sedemnásť. Podporu nedostávala polovica z nich.
Práce nebolo, ale zato bolo dosť pálenky. Aspoň to tvrdili daňoví úradníci a vykazovali daňové úrady na Slovensku. Podľa daní r. 1922 len z pálenky to bolo 490 miliónov (v r. 1921 to bolo 225 miliónov), z piva 99 mil. 300 tisíc, zvláštna dávka z vína vo fľašiach 24 miliónov, v uzavretých mestách 30 miliónov Kč oproti roku 1921, kedy bola všeobecná nápojová daň v mestách i na vidieku dohromady 32 min. Kč. To je iba daň. Koľko za dávalo za alkohol? Veľa!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
