Hlavnej ulici v terajšej mestskej pamiatkovej rezervácii historického jadra Prešova. Študoval v Košiciach, potom na prešovskom evanjelickom kolégiu a vysokoškolské štúdiá absolvoval v roku 1709 1712 v Jene (Nemecko) a v Leydene (Holandsko). Na jeho vzdelávaní sa podieľali učitelia: Wolfgang Vedelius, Hadrian Slevogtius, Johan Rau a Herman Boerhave. Po skončení vysokoškolských štúdií v roku 1712 dostal ponuku pracovať v Poľsku, ale už o rok neskoršie sa ocitol v Prešove, kde ho vymenovali do funkcie mestského fyzikusa.
J. A. Raymann sa v roku 1714 oženil so Žofiou Wachsmannovou. Po nadobudnutí majetku dedičstvom (bola to mestská podmienka) bol prijatý v roku 1731 za občana mesta. Obdobie od roku 1717 1738 bolo pre J. A. Raymanna najúspešnejšie. Stal sa široko ďaleko známym lekárom a lekárnikom. Okrem toho sa venoval obchodovaniu s liečivými a exotickými tovarmi a tiež obchodu s vínom. Aktívne sa zapojil do publikačnej práce o infekčných chorobách (dyzentéria, týfus, osýpky, kiahne, šarlach, besnota). Sám na sebe vyskúšal očkovanie proti kiahňam.
J. A. Raymann ako prvý v Európe použil očkovanie v boji proti kiahňam. Jeho poznatky a výskumy v medicíne boli priekopnícke a vysoko ocenené vo vedeckom svete. Práve v tejto oblasti najviac preslávil seba, Prešov a Šarišskú stolicu. Vo svojom dome na Hlavnej ulici č. 68 na prízemí mal lekáreň aj laboratórium. Na jeho počesť vznikli známe Raymannove dni, ktorých sa v Prešove zúčastňujú lekári a vyznávači jeho odkazu zo Slovenska a zahraničia. Na jeho pamiatku bola vo vstupnej chodbe mestskej radnice umiestnená pamätná tabuľa. Podľa jeho mena je v meste pomenovaná aj jedna ulica, kde je zdravotné stredisko a v minulosti tam mala sídlo vojenská nemocnica.
J. A. Raymann sa aktívne zaoberal meteorológiou a výskumom minerálnych vôd. A práve o tom už mnohí čitatelia vedia o Raymannovi menej. V tejto oblasti spolupracoval s geografom a historikom Matejom Belom (1684 1749). Matej Bel často navštevoval Prešov a jeho okolie a snažil sa ľuďom približovať prírodné javy. Známe sú aj jeho výroky na adresu Prešova ako napr. "Prešov, to sú krásne budovy, parky, ružové záhrady a kvetinové sady." Nástupom tereziánskeho obdobia v krajine nastal veľký záujem o minerálne pramene vôd a o rozvoj kúpeľníctva. Touto problematikou sa začali zaoberať mnohé univerzity a lekári. Medzi nimi nechýbali ani Raymann. Veľkú pozornosť venovali mapovaniu a registrácii týchto vzácnych darov našej zeme v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii na základne podkladov spracovaných Matejom Belom.
Do registrácie prameňov v Šariši sa vehementne pustil aj J. A. Raymann. To bol aj dôvod úzkej spolupráce s M. Belom. Raymann osobne navštívil mnohé pramene minerálnych vôd Šariša, analyzoval ich a získané poznatky zasielal M. Belovi. A nielen navštívil, ale niektoré aj objavil: v Gaboltove, Gerlachove, Hrabskom, Snakove, Petrovej, Fričke, Cigeľke, Hornom a Dolnom Tvarožci, Bardejove, Dlhej Lúke, tiež v Malom Šariši a pri Prešove Borkute a Cemjate. J. A. Raymann sa stal hlavným stoličným lekárom a neskoršie aj hlavným referentom a analyzátorom vôd pre prvý takýto súpis minerálnych prameňov v Rakúsko-Uhorsku za Šarišskú stolicu.
Poznatky, získané pri súpise minerálnych prameňov, ktoré spracoval Raymann, sa využívajú dodnes. Už vtedy pred mnohými rokmi staval bardejovské vody pred ostatné v Šariši. Keď osobne navštívil Bardejovské kúpele, už tam bol vybudovaný kúpeľný dom, v ktorom minerálne vody slúžili na pitie a na kúpanie. Ďalej uviedol, že tam našiel viac zdravých, ako chorých ľudí. Raymann uvádzal, že pri Prešove vyviera voda v prekrásnej doline a spomenul prameň Zlá studňa pri Prešova, ktorý zabíja vtáky.
J. A. Raymann bol podobne ako Matej Bel polyhistor, pretože aktívne pracoval vo viacerých odboroch spoločenského života vtedajšej doby. Uplynulo už 310 rokov od jeho narodenia a 230 rokov od jeho smrti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
