na výrobu súkna, klobúkov a kameninového riadu, pričom z nich sa postupne vyvinuli tri samostatné továrne. Súčasne pôsobilo v meste vyše troch desiatok rôznych výrobní, z ktorých niekoľko prispelo k vzniku moderného priemyslu. Okrem mestského pivovaru to boli najmä mlyny a píly, papierne, tehelne, farbiarne, modrotlačové i mydlárske dielne, ale i na tabakové výrobky, úspešné likérky aj octárne. V rokoch 1836 1840 vznikol v meste cukrovar, o niečo neskôr to bola produkcia kože, dyhárne stolárskeho spoločenstva a v roku 1847 vybudovaná továreň na klince v Čermeli. Etapu "vznikov" uzavrelo založenie prvého peňažného ústavu v meste Košickej sporiteľne v roku 1844. Osobitné miesto v tomto procese zaujali tlačiarne, ktorých vývoj sledovali od roku 1610. Do 19. storočia boli dve Ellingerova založená v roku 1787 a Landererova 1775, ktorú ale v roku 1823 kúpil Karol Werfer. Prišiel z Viedne, kde viedol známu Grundovu tlačiareň. Po prevzatí košickej, vybavil ju novým zariadením s modernými literami, včleniac sa tak do industrializačného procesu v meste. Po tri generácie určoval tiež hlavné vývojové trendy moderného tlačiarenského priemyslu. V roku 1833 získal Werfer cisárske povolenie na zriadenie litografickej dielne, uľahčujúcej výzdobu tlače a ilustrovanie knižných diel. Kameňotlačiarenskému umeniu sa naučil aj jeho syn Jozef, ktorý po študijných cestách po Európe viedol novozaloženú dielňu.
V tom čase keď aj v Uhorsku prenikli hracie karty do nižších vrstiev obyvateľstva (zvýšený záujem uspokojili dovozom), Werfer nezaváhal a zvýšený dopyt takmer v plnom rozsahu pokrýval od roku 1836 vlastnou produkciou, pričom pre syna získal oficiálne povolenie na ich výrobu. Na Garbiarskej ulici zriadil továreň na výrobu kariet registrovanú na synovo meno. V ponuke figurovalo až 26 druhov nemecké, francúzske, piketové i whistové, pasiansové a 6 druhov tarokových. Najobľúbenejšie nemecké-mariášové a piketové vyrábali pomocou drevorytových odtlačkov, vyfarbených ručne pomocou kartónovej šablóny, čiže najjednoduchšie. Francúzskym, ale najmä tarokovým venoval zvýšenú pozornosť tak, aby boli nápadité a kresliarsky dokonalé, prenikajúc tak i do najlepšej spoločnosti. Namiesto medených platní ryli do litografického kameňa, neskôr sa obraz kreslil na kameň litografickým tušom, a to podľa vzorov získaných od elitných viedenských firiem. Aj keď kresliari zostali v anonymite, zachované diela, zobrazujúce významné osobnosti Uhorska či Európy, uhorské hrady i zámky a iné pozoruhodnosti svedčia o ich zručnosti aj ume.
Werferova dielňa sa predstavovala aj ako Prvá uhorská továreň na hracie karty. Nepodarilo sa zistiť skutočnosť, ktorá z nich sa ako prvá začlenila do prúdu vznikajúceho priemyslu. Možno niektorá z peštianskych, šopronská, bratislavská, banskoštiavnická alebo to bola práve Werferova neprezradená v záujme reklamného triku.
Autor: jn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
