zákonite musí prejaviť aj u chovateľov. Len v súvislosti s hrozbou BSE vznikla vyvolaná investícia na riešenie preventívnych opatrení vo výške 560 miliónov korún. Napriek tomu, že slovenský konzument stráca záujem o hovädzie mäso, k radikálnemu zníženiu chovu v regióne zatiaľ nedošlo," charakterizuje aktuálnu situáciu riaditeľ regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva v Poprade Daniel Rataj. Ako uviedol ďalej, pod Tatrami vzhľadom na rozsiahle plochy trvalo trávnatých porastov a relatívne nízku bonitu ornej pôdy prakticky ani neexistuje iná možnosť, ako zotrvať pri chove hovädzieho dobytka. "Určitý medziročný pokles síce evidujeme, ale nie je to nijako dramatické. U chovov zameraných na produkciu mlieka nebadať vážnejšie problémy. S tými sa musia vysporiadať len tí hospodári, ktorí v minulosti vsadili na kravy bez trhovej produkcie mlieka," uviedol D. Rataj. Takým je napríklad Poľnohospodárske podielnické družstvo v Liptovskej Tepličke. "Odberatelia voči nám zatiaľ neznížili svoje požiadavky, takže v oblasti odbytu problémy nemáme. Horšie je, že sa zmenila dotačná politika zo strany štátu. Momentálne dostávame príspevky len na tie teliatka, ktoré sa uliahnu v období od decembra do marca. To je hlavná príčina, prečo som pri hodnotení efektívnosti chovu značne zdržanlivá," tvrdí predsedníčka družstva Anna Glejdurová. Ako uviedla ďalej, chybou na slovenskom trhu je skutočnosť, že tu odberatelia cenovo nezvýhodňujú mäso z voľne sa pasúceho dobytka, ako je to zvykom v zahraničí. "Aj to je príčina, prečo je pre nás výhodnejšie produkovať pre zahraničné trhy. Na Slovensku sa totiž rozlišuje len to, či mäso pochádza z teliatka, jalovice alebo z býka. To, že náš dobytok sa voľne pasie v prírode, sa na domácom predaji nijako neodráža," dodala skepticky. V súvislosti so znížením dopytu po hovädzom mäse by sa mohlo zdať, že sa stane výhodným venovať sa produkcii mäsa bravčového. Na Slovensku však neplatia zákony jednoduchej úmery. "Kým vlani sme ešte dosiahli ako-tak vyrovnanú ekonomickú bilanciu, tohto roku sme jednoznačne v strate. Za prvých päť mesiacov nám stúpli náklady na krmivá, energie a opatrenia nariadené hygienikom o 800 tisíc korún," načrtol realitu František Barila, ekonóm poľnohospodárskeho družstva v Spišskej Teplici, ktoré je jedným z najväčších producentov bravčového mäsa v regióne pod Tatrami. "Ak sa situácia v blízkej budúcnosti nezmení, budeme musieť urobiť radikálny rez a začať sa venovať niečomu rentabilnejšiemu. V nedávnej minulosti sme investovali do kráv s trhovou produkciou mlieka a už teraz sme v tejto oblasti najsilnejší v Popradskom okrese. To by mohlo byť jedným z východísk," dodal na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
