hlasovania celý balík základných zákonov, nevyhnutných z hľadiska integrácie do EÚ. To je zničujúci dôsledok neustálych odkladov, za ktorými však trčí hlbšia príčina - faktický politický rozklad koalície.
A tak sa od pondelka do stredy v parlamentnej aréne stretnú dva kruciálne zákony o reforme verejnej správy s "Magvašiho" zákonmi o štátnej a verejnej službe a Zákonníkom práce. Je priam neuveriteľná skutočnosť, že ani v takejto pokročilej chvíli neexistuje koaličná dohoda ani na jednej z noriem, ktorými EÚ priamo podmieňuje budúcnosť nášho prístupového procesu.
Pokiaľ decentralizácia štátu je významný demokratizačný prvok bez ohľadu na požiadavky EÚ, tri Magvašiho zákony sú z aspektu skutočnej reformy minimálne sporné. Niežeby nebola dôležitá radikálna premena socialistických pracovných vzťahov. Ale vo forme, v akej ju vyžaduje a akceptuje EÚ a predkladá sociálny minister, by spokojne mohla aj počkať. Nemôže práve a len preto, lebo u "verheugenovcov" ju postavili na roveň novely ústavy a reformy verejnej správy.
"Magvašiho balík" mal prejsť parlamentom už minulý týždeň. Padol však za obeť manévrom okolo reformy verejnej správy, pri ktorých blokuje vládne návrhy práve SDĽ. "Kvôli počtu VÚC nás koaliční partneri vydierajú pokiaľ ide o pracovné právo", glosoval situáciu Braňo Ondruš a výnimočne sa tentoraz skoro nemýlil. Zámer "pravice" vynútiť si takto koaličnú lojalitu od SDĽ, pre ktorú je pracovné právo prestížnou záležitosťou, však nie je "vydieraním", ale politicky vcelku legitímnym ťahom. Hoci integračný hazard ešte znásobuje, a to bez reálnej vyhliadky na pozitívny zvrat. Poslanci SDĽ totiž nemôžu príliš kývnuť na 12 VÚC - sú viazaní rozhodnutím svojich straníckych grémií (a kandidátka do volieb sa začne zostavovať už na jeseň).
Ak odmyslíme EÚ (čo ide dosť ťažko), dá sa povedať, že ak Magvašiho dielo padne definitívne pod stôl, žiadna veľká škoda pre Slovensko z toho nebude. Aj keď je faktom, že predložená verzia je už kompromisným výsledkom jedenapolročného ľúteho zápasu medzi Magvašim a Miklošom. Ten "pískala" ako arbiter sama Európska komisia.
Zďaleka tu niet priestoru vypočítať všetky nezmysly, ktoré v zákonoch, napriek Miklošovi, zostali. Iba telegraficky: Zákon o štátnej službe, ktorý by mal pokrývať manažérske a vyššie odborné posty v ústredných i miestnych štátnych orgánoch, a tiež niektoré ústavné funkcie (vrátane prezidenta, vlády a predsedu ÚS), je postavený na archaickom rakúsko-uhorskom princípe tzv. definitívy. Tá je síce, po masívnej intervencii Mikloša, iba "obmedzená", čo však znamená iba toľko, že št. zamestanec môže byť prepustený len vtedy, ak dvakrát po sebe nezvládne akési odborné skúšky. Nemusíme byť prorokmi, aby sme vyveštili, že celé "obmedzenie" je takto čisto formálne - kto si už trúfne na zaslúžilého byrokrata po tridsiatich rokoch, nech by bol akokoľvek tupý?! Podstata je však inde: Ako k tomu prídu ostatní účastníci trhu práce, aby zopár vyvolených, iba preto, že pracujú pre štát, malo istotu zamestnania až do penzie?! Aká bude motivácia týchto ľudí pracovať na plný výkon, ak dnes majú podľa tabuliek presne, plus-mínus nejaké drobné, určené, koľko budú brať o dvadsať rokov?! Nevraviac o absurditách, akou je napr. 18-mesačná (!!) platená dovolenka pri reorganizácii, ak sa im náhodou neujde hneď nové miesto. Zvýhodnené dôchodky, skoro plná nemocenská a pod. vytvárajú zo štátnej služby doslova sociálny ústav.
Zákon o verejnej službe (ZVS) by sa vzťahoval na podstatne širšiu klientelu - zdravotníkov, učiteľov, zamestnancov príspevkových a rozpočtových organizácií. Perfektne ho jednou vetou zglosoval Miroslav Beblavý z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy - to nie je komplexný zákon, ale "čisto mzdový predpis". Niet divu, že práve odborári všetkých odnoží za ním šalejú; včera KOZ zase vydala akúsi výzvu, aby sa prijal "v podobe, v akej ho schválili sociálni partneri". ZVS, stále podľa Beblavého, "nerieši základné etické otázky" - menovanie riaditeľov konkurzom, majetkové priznania, otvára obrovské pole korupcii.
Napokon, akousi mierne modernizovanou spomienkou na boľševika je aj Magvašiho Zákonník práce. Jeho najväčším omylom je navrhované zrušenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti, čo je teda absolútny paradoxon, keďže rafinovanejší krok k ďalšiemu zvýšeniu nezamestnanosti sa už vymyslieť ani nedá. Také čosi dokáže iba minister PRÁCE a sociálnych vecí priamo z SDĽ.
Odhliadnuc od pomerov v koalícii, situácia je schizoidná ešte inak; IBA KVÔLI Bruselu potrebujeme urgentne schváliť tri poloSOCIALISTICKÉ, ZLÉ a ŠKODLIVÉ zákony o pracovnom práve. Pred takouto dilemou sa asi budeme nachádzať stále častejšie. Bohužiaľ či chvalabohu???
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
