i najvýchodnejší bod našej republiky. Mnohé z týchto miest sú verejnosti dobre známe, niektoré však menej a sú aj také, ktoré pozornosti ľudí akosi unikajú. V našej rubrike budeme postupne putovať východom a predstavovať vám tie miesta, ktoré skutočne stoja za to...
Dlhé roky ležali zabudnuté v ústraní pozornosti turistov a verejnosti. Vedeli o nich len fajnšmekri a hádam aj to spôsobilo, že sú jedným z najzachovalejších a zároveň najatraktívnejších pohorí Slovenska. Hovoríme o Bukovských vrchoch, ktoré ležia na severovýchode Slovenska, ich hlavný hrebeň tvorí hranicu s Poľskom. My sa dnes zameriame na ich najvyšší vrch - Kremenec, ktorý tvorí zároveň trojhraničný bod medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou.
Samotný vrchol Kremenca leží vo výške 1221 metrov, je však niekoľko desiatok metrov vzdialený od trojhraničného bodu. Ten je v nadmorskej výške 1207 metrov. Patrí do Národnej prírodnej rezervácie Stužica, cez ktorú vedie červeno značený chodník. Návštevníka, pochopiteľne, zaujmú najmä pralesné formy porastov. Tie sú aj hlavnou príčinou ochrany tohoto územia, rozkladajúceho sa na výmere 761 metrov.
Unikátne sú komplexy bukových a jedľovo - bukových pôvodných pralesov, ktoré tu ležia v troch lesných vegetačných stupňoch. Najstarší buk na území Stužice mal 185 rokov, jedľa dokonca vyše 300 rokov. Rekordné rozmery tunejších obrov stoja za to - pri jedli výška 48 metrov a hrúbka kmeňa 164 cm, pri buku výška 36 metrov a hrúbka 110 cm. Okrem stromov sa tu nachádzajú aj niektoré vzácne druhy rastlín a v tunajších hlbokých lesoch žijú, ako v celých Bukovských vrchoch, aj veľké šelmy - medveď, rys a vlk. V literatúre sa dokonca uvádza, že z Poľska sem občas zablúdi aj zubor hôrny.
Ak sme spomínali, že toto územie bolo roky bohom zabudnuté, dnes sa aj tu rozvíja turistický ruch. Prispeli k tomu novo vyznačené turistické chodníky, postupne sa rozvíjajúce monosti ubytovania, otvorenie hraničných priechodov s Poľskom a Ukrajinou. Napriek všetkému sú dodnes Bukovské vrchy jednou z najväčších chuťoviek pre tých, ktorí hľadajú vo chvíľach voľna skôr pokoj, samotu a únik pred rýchlou dobou.
Kremenec a Stužica sú súčasťou Národného parku Poloniny, ktorý patrí od roku 1993 spolu s poľskými a ukrajinskými chránenými územiami do siete medzinárodných biosférických rezervácií. V tomto prípade majú spoločný názov Východné Karpaty - Vysoké Beskydy. Aj to dokazuje, že územie na samom severovýchode Slovenska má mimoriadnu, nadnárodnú prírodnú hodnotu.
BEDEKER
Prístup: Územie je prístupné cestou od Sniny, Stakčína a Ulič do Novej Sedlice (najvýchodnejšia obec Slovenska). Najbližším miestom so železnicou je Stakčín. Samotný trojhraničný bod Kremenca je prístupný po červenej značke z Novej Sedlice (cez NPR Stužica, cca 2:30 hod.), alebo po hraničnom hrebeni, tiež po červenej značke smerom od Ruského sedla, čo je však náročná, celodenná, ba niekoľkodňová túra.
Zaujímavosti okolia: hrebeňovka Bukovských vrchov (následne sa dá pokračovať po značenej poľskej hranici na západ až po výbežky Čergova - vrelo odporúčame dobrodružným povahám na vyplnenie dvojtýždňovej dovolenky), vodná nádrž Starina, Snina a Sninské rybníky, Vihorlat, Sninský kameň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
