blízkosti vôd a vo vodách, sú neškodné. Užovky stromová a hladká žijú v suchom prostredí v riedkych lesoch, na lesných čistinách, krovinatých kamenistých svahoch, v kameňolomoch a podobných miestach. Tieto hady sa stávajú útočné vtedy, keď sa cítia byť ohrozené človekom a bez možnosti úniku. Ich uhryznutie spôsobuje hlboké bodno-tržné rany, ktoré veľmi bolia a krvácajú. Poranenie treba nechať chvíľu krvácať, aby sa z nej vyplavili zanesené nečistoty, potom ranu obviažeme podľa možnosti sterilným obväzom. Nezaškodí, ak ranu ošetríme aj dezinfekčným zásypom, napr. Framykoinom, nie však jodovou tinktúrou, lebo by poškodila hlbšie uložené tkanivá. Pri preväzovaní je vhodné ranu vypláchnuť peroxidom vodíka alebo roztokom hypermangánu. Ak sa zapáli, je potrebné lekárske ošetrenie.
Vretenicu od užoviek ľahko odlíšime podľa tvaru hlavy. Vretenica má hlavu trojuholníkovitú a zreteľne oddelenú od tela, kým užovky majú hlavu olivovitú a neodsadenú od tela. Okrem toho, vretenica je zavalitá, kým užovky sú štíhle a často dosť dlhé. Vretenice najčastejšie stretneme vyhrievať sa na slnku na kamenistých svahoch, rúbaniskách a čistinkách, ale aj v rozsiahlych zarastoch čučoriedok a černíc, aké sú u nás napr. na Úhornej. Žijú i na pasienkoch a horských lúčkach. Na miestach s výskytom vreteníc treba nosiť dobrú pevnú obuv, dlhé nohavice, a najmä dávať pozor na cestu, aby sme na vretenicu nestúpili. Vretenica sa stretnutiu s človekom vyhýba a nikdy na neho sama nezaútočí. Nebezpečie uštípnutia vretenicou sa zvykne zveličovať. Pri rýchlom poskytnutí prvej pomoci a podaní ochranného séra nehrozí normálnej osobe ujma na zdraví. Uhryznutie vretenicou môže byť osudné len pre ľudí s vážnym srdcovým ochorením, pre hemofílikov, alebo ak sa jed dostane do žily. Vtedy vo veľmi krátkom čase nastáva zlyhanie krvného obehu.
Miesto po uštipnutí vretenicou býva spočiatku bolestivé ako po bodnutí včelou. Bolesti sa však rýchlo zosilňujú. Asi o 20 minút postihnutá končatina opúcha, opuch sa zväčšuje, koža sčervená a stmavne. Po niekoľkých hodinách sa objavia krvné podliatiny. Postihnutá osoba pociťuje nevoľnosť, povrchne dýcha. Vystupuje studený pot, rozširujú sa zrenice a nastávajú poruchy videnia. Môže dôjsť až k strate vedomia.
Prvá pomoc spočíva v utiahnutí končatiny asi 10 cm nad ranou. Potom ranu vymačkáme čistými prstami a necháme krvácať, aby sa vyplavilo čo najviac jedu. Ak máme naporúdzi hypermangán, vypláchneme ranu jeho silným roztokom. Obväz posúvame každých 15 20 minút smerom k trupu. Obväz musí byť z pružného materiálu, aby nepoškodil tkanivá, nevhodné sú kábliky, drôty, povraz a pod. Podľa možnosti použijeme pružné ovínadlo, v teréne improvizujeme napr. trakmi, opaskom alebo skrútenými pančucháčmi. Podávame silný čaj alebo kávu, aby sme podporili srdcovú činnosť a analgetiká proti bolesti. Neprípustný je alkohol! urýchlene zabezpečíme lekárske ošetrenie, podľa možnosti dopravujeme postihnutého na nosítkach. Na odľahlých horských chatách by mali disponovať antiviperovým sérom a vedieť ho použiť. Povolený je preparát Venise Sevac, aplikujeme dávku maximálne 10 ml. Asi polovicu dávky injikujeme pod kožu medzi ranou a obväzom, zvyšok pod kožu na vnútornej strane stehna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
