železnička. Jej vznik si vynútila ťažba dreva, ktorá sa v tunajších bohatých lesoch začala rozvíjať od 18. storočia. Nerovnomerné vodné stavy tunajších riek nedovoľovali celoročnú prepravu tradičným spôsobom na pltiach. Z tohto dôvodu sa Akciová spoločnosť pre mlynský a drevársky priemysel z Viedne rozhodla pre stavbu lesnej úzkorozchodnej železnice. Táto trať merala 29 kilometrov a bola priamo napojená na pílu v Oščadnici a vlečkou na štátnu Košicko Budimírsku železnicu. V tom istom čase aj na oravskej strane vybudovali trať, avšak bez pripojenia na štátnu železnicu, čo bol problém. A tak sa v roku 1924 začalo s vybudovaním prepojenia týchto dvoch železníc. Úvraťový systém, ktorým bolo prepojenie riešené, je nesporne jedným z unikátov európskeho významu. Podarilo sa zachrániť jej technicky najzaujímavejšiu časť úvrate. V súčasnosti je táto železnička vyhlásená za národnú technická pamiatku.
S ťažbou dreva, ktorá sa po vybudovaní železnice ešte zintenzívnila, súvisel aj spôsob života v jednotlivých rodinách a často celých obciach, kde bolo drevorubačstvo hlavným zdrojom obživy. Drevorubači pracovali pôvodne vo dvojiciach, neskôr v skupinách, ktoré tvorili príbuzní alebo susedia. Keď bolo pracovisko šlog blízko bydliska, chlapi sa vracali denne domov, inak odchádzali na týždňovky alebo na celú sezónu do lesov. Drevorubači pracovali od východu do západu slnka iba s prestávkami na jedlo, ktoré si do hôr priniesli z domu. Zväčša, ako spomína pani Melánia Šupolová, to boli zemiaky, ktoré si potom upiekli v pahrebe, slanina a osúchy. Tieto pekávali mužom ich ženy. Pripravovali ich buď prázdne jalové alebo plnené kyslou kapustou so slaninkou, ktoré chlapi jedli zohriaté pri ohni na tam uložených kameňoch. Obľúbeným jedlom boli aj prekladané osúchy, ktoré sa doma jedávali plnené rôznymi plnkami, v hore sa iba pomastili, podobne s masťou či maslom sa potreli aj polesníky napečené doma na kapustnom liste, či na platni sporáka. Recepty na všetky tieto špeciality, ktoré sa aj dnes objavujú na stoloch starých mám v Kysuciach, ponúkame aj čitateľom Víkendu.
Polesníky
Potrebujeme: 0,5 kg zemiakov, majoránku, soľ, vajce, múku, cesnak.
Postup: Očistené zemiaky postrúhame (zotrieme), pridáme cesnak, majoránku, soľ, vajce, múku a všetko dobre zamiešame. Kapustné listy umyjeme a rozotrieme na ne na hrúbku ˝ cm trelinové cesto. Prikryjeme ďalšími kapustnými listami a dáme na horúcu platňu šporáka piecť. Stmavnutý list po upečení stiahneme z polesníka. Polesník polejeme maslom a teplý podávame.
Osúchy plnené zemiakovo-kapustovou plnkou
Potrebujeme: 1 kg polohrubej múky, kvások, soľ. Na plnku: 300 g zemiakov, 400 g kyslej kapusty, údenú slaninu, 1 cibuľu, soľ, čierne mleté korenie.
Postup: Múku preosejeme, pridáme soľ a vlejeme kvások vyrobený na vode. Premiešame a dôkladne vypracujeme polotuhé cesto. Miesime ho, až kým sa nezačne odlepovať od misy. Takto pripravené cesto posypeme múkou, prikryjeme a necháme vykysnúť. Medzitým si pripravíme plnku. Zemiaky uvaríme v šupe, potom ich očistíme a za tepla roztlačíme. Slaninku a cibuľu nakrájame na kocky a opražíme. Do zemiakov pridáme slaninku aj cibuľu, kyslú kapustu, soľ a čierne mleté korenie, všetko dôkladne premiešame. Vykysnuté cesto dáme na tablu a sformujeme si z neho valček. Z neho odkrajujeme väčšie kúsky, ktoré sformujeme na placku, naplníme a cesto spojíme. Osúchy pečieme v rozohriatej masti. Z toho istého cesta robíme aj jalové osúchy. Tieto neplníme a pečieme ich nasucho na platni šporáka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
