hmotnosť až 1500 kg a dĺžku vyše 4 metrov. Obidve pohlavia majú kly, samce väčšie, merajú do 80 cm a vážia 7 9 kg. Nimi dobýjajú potravu z morského dna a používajú ich ako záchytné páky, pomocou ktorých sa vyťahujú na kryhy a strmé brehy. Počas dlhej polárnej noci sa mrože živia v úplnej temnote na dne ľadom pokrytého oceánu. V lete síce prenikne do ponurných hĺbok trocha svetla, ale viditeľnosť nikdy nie je dobrá. Preto sa mrože pri hľadaní potravy nemôžu orientovať zrakom, ktorý im nahradil hmat. Pod nosom majú až 500 hrubých citlivých fúzikov, ktoré ako tykadlá prehľadávajú morské dno. Pátrajú po mäkkýšoch, najmä srdcovkách, hlavnej súčasti ich jedálnička.
Mrože počas roka žijú väčšinou oddelene podľa pohlaví, schádzajú sa až pri ruji. Ich pytačky prebiehajú nezvyčajných spôsobom, nedochádza k súbojom rivalizujúcich samcov, tí sa len predvádzajú samiciam. Vo februári sa mrože sústreďujú na určitom mieste, každý samec si vyberie a obsadí vlastnú kryhu a začne vábiť samice. Vynorí sa prudko z hlbiny a klami udiera na kryhu. Potom prenikavo hvízdne a zase sa ponorí, pričom klepne rýchlo zubami. Nakoniec sa vyrúti k hladine v prúde vzduchových bublín a hra začína odznova. Samice, prilákané touto športovo-hudobnou produkciou sa uvelebia na kryhe, aby zblízka posúdili výkon nápadníka. Ak sa im nepáči, skĺznu späť do mora a vyhľadajú ďalšieho uchádzača.
Brezivosť samíc trvá približne rok. Porodí iba jedno mláďa, dojčí ho dva roky. Mláďatá sú porastené tmavohnedou srsťou, ktorá sa postupne zosvetľuje. Dospievajú ako štvorročné. Samice sú plodné len raz za 3 4 roky, čo je najnižšia rozmnožovacia schopnosť spomedzi plutvonožcov. Pre nízke prírastky sú populácie mrožov ľahko ohroziteľné.
Mrože žijú v pobrežných plytčinách arktických morí v troch poddruhoch: atlantickom, pacifickom a laptevskom. V priebehu roka pravidelne migrujú, na zimu sa sťahujú viac na juh, kde more celkom nezamrzá. Odpočívajú najradšej na ľade, samice s mláďatami na miestach, bližšie k vode. Na stanovištiach vytvárajú veľké zoskupenia z niekoľko sto až tisíc jedincov. Zo stanovišťa odchádzajú len nakrátko do mora za potravou. Mrože ležia pritisnutí navzájom k sebe. Spia veľmi tvrdo, nezobudia ich lode ani výstrely.
Inuiti, predtým ich nazývali Eskimákmi, pôvodne lovili mrože harpúnami a oštepmi. Na korisť striehli pri rozsadlinách v ľade. Z úlovku si pripravovali zásoby mäsa a tuku, z kože zhotovovali remene a podrážky na obuv. Ich primitívne zbrane nemohli vážnejšie ohroziť populácie mrožov. Mäso mrožov je málo kvalitné, zato ich veľké kly sú cenné ako slonovina, čo viedlo po zavedení strelných zbraní k masakrovaniu mrožov. Na začiatku minulého storočia vyvražďovanie mrožov ohrozilo ich existenciu a vynútilo zavedenie medzinárodných ochranárskych opatrení, zásluhou ktorých počet mrožov opäť narastá. Ich lov je teraz regulovaný, voľne povolený iba domorodým Inuitom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
