považovali za samozrejmosť, nebolo to až také jednoduché. Viesť družstvo, ktoré musí zakaždým zvíťaziť, lebo na akúkoľvek stratu môže vysoko doplatiť, nebolo ľahké ukočírovať. Takisto hráči si tento fakt uvedomovali. Našou úlohou bolo presvedčiť ich, že minimálne rok musíme hrať tretiu ligu a takisto, že futbal hrajú preto, lebo ho majú radi, zoširoka začal svoje hodnotenie tréner michalovského staršieho dorastu Jozef Marec. Našim jediným vážnym konkurentom bola Lokomotíva PČSP Košice, ktorá nás dokázala herne, ale i bodovo popreháňať. Možno sa to nezdá, ale pre nás to bola výhoda. V tom možno súhlasiť v severnej skupine A si rovnako suverénne počínala Snina, avšak tej chýbal práve takýto rival. Hráči od Sninských rybníkov rozhodli o prvenstve a teda aj o účasti v baráži už v značnom predstihu, a tak ich koncentrácia na rozhodujúci súboj sezóny iste poklesla. Berte to ako môj subjektívny názor, ale podľa mňa bola skupina A o čosi slabšia než naša. Košičania nás držali v šachu až do predposledného kola, a to podľa mňa rozhodlo. Napokon vychádzajúc z priebehu barážového zápasu, sa mi tieto slová potvrdzujú, skonštatoval J. Marec. Práve zostup michalovských dorastencov v minulom ročníku bol obrovským šokom pre mnohých ľudí točiacich sa okolo futbalu. Chlapci, ktorí štyri roky hrávali republikové súťaže, odrazu museli hrať proti Valalikom či Čiernej nad Tisou. Viacerí kríkľúni dávali prívlastky treťoligovej sezóne ako zabitý čas alebo zbytočná strata času. Našli sa aj nejaké pozitíva? Iste, že sa našli. Hoci spočiatku som aj ja registroval u niektorých chlapcov nevôľu hrať túto nižšiu súťaž. Pracovali sme však na tom, aby si uvedomovali, že hrajú futbal sami za seba a klub, a že si musia druhú ligu vybojovať sami. Nebolo jednoduché udržať hernú morálku a disciplínu hráčov v zápasoch, ktoré nedosahovali úroveň ani len tréningového stretnutia, vysvetlil Jozef Marec, ktorý zažil v tomto ročníku premiéru pri staršom doraste, keďže predtým viedol mladších dorastencov a ešte predtým poväčšine žiakov. Priznám sa predsezónne rozhodnutie vedenia ustanoviť ma do funkcie trénera staršieho dorastu ma mierne prekvapilo. Opieral som sa však o fakt, že som drvivú väčšinu chlapcov viedol ešte na základnej škole, niektorých už od piateho ročníka. Po spomínanom vypadnutí nastala u väčšiny hráčov akási nechuť pokračovať ďalej v mládežníckych družstvách, a tak mnohí prijali ponuky seniorskych klubov, pôsobiacich v štvrtej či piatej lige. Keď k tomu prirátame odchody Maroša Bačíka a Tomáša Kiša do prvoligového Humenného, výmena krvi bola ešte markantnejšia. Napokon z vlaňajšieho kádra ostali iba štyria hráči. Chlapci však potvrdili nesporné danosti a talent, a už v prvom zápase sezóny proti najväčšiemu rivalovi Lokomotíve Košice víťazstvom 4:0 dokázali, že to s postupom myslia vážne. Hneď o týždeň cestovali na pôdu Moldavy nad Bodvou, tretieho celku konečného poradia, kde takisto uspeli. Séria víťazných zápasov bola ohrozená najmä v Čani, kde však Michalovčania zvíťazili 1:0. Menej šťastia však už mali o týždeň v prvom predohrávanom jarnom kole, keď podľahli Lokomotíve PČSP 1:2, hoci podľa mnohých mohli už po polhodine hry viesť minimálne 3:0. Futbal sa však hrá na góly a tých nastrieľali viac Košičania. Touto prehrou im zmizla nula v kolónke prehier, ale na veľké počudovanie sa v nej po prvom jarnom zápase proti tretej Moldave objavila číslica 2. Hráči od Bodvy dokonale zaskočili favorizovaných Michalovčanov a pripravili im jedinú prehru na domácom trávniku. Po tejto porážke nabrali veci rýchly spád, ktorých výsledkom bolo rozhodnutie vedenia o zmene na trénerskej lavičke. Chlapci sa však postavili a jednohlasne dali najavo, že oni súťaž dokončia s trénerom Marcom. Nebudem to veľmi komentovať, keď to bolo rozhodnutie vedenia klubu, ja som bol rozhodnutý ho akceptovať. Keď sa chlapci rozhodli pre tento krok, zobrali si na seba veľmi veľkú zodpovednosť, pretože po akomkoľvek zaváhaní by dostalo pôv
Autor: jar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
