včera Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu.

Bývalý prezident Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) sa podrobil zdravotnej prehliadke včera v skorých ranných hodinách po prílete helikoptérou do väzenia Scheveningen.

Miloševičov stav a správanie bude v nasledujúcich niekoľkých dňoch pod dohľadom, aby sa zabezpečilo, že "nebol umiestnený do ohrozujúceho prostredia," uviedol hovorca ICTY Jim Landale. Okrem toho bude súd dbať na to, aby nebol umiestnený do spoločnosti ďalších podozrivých z vojnových zločinov, s ktorými by mohli nastať ťažkosti.

Väznica OSN, v ktorej bude Miloševič počas procesu v Haagu uväznený, sa nachádza na predmestí Haagu necelý kilometer vzdušnou čiarou od Severného mora.

Miloševič má v cele s veľkosťou 15 metrov štvorcových posteľ, skriňu, písací stôl, poličky na knihy, sprchu, umývadlo, toaletu a kávovar. Okrem toho je tam rozhlasový a televízny prijímač s holandským káblovým rozvodom, ale i bosnianskymi, chorvátskymi a srbskými stanicami. Môže dostať povolenie aj na počítač, ale bez prístupu na internet, zdôraznil hovorca ICTY.

Vo väznici je stále lekár a zdravotná sestra, ďalších odborných lekárov možno v prípade potreby zavolať.

Bývalý prezident Juhoslovanskej zväzovej republiky Slobodan Miloševič, ktorého v noci navčera previezli do Holandska, predstúpi pred sudcov haagskeho Medzinárodného súdneho dvora pre bývalú Juhosláviu (ICTY) po prvý raz v utorok na budúci týždeň. Pred kamerou televízie Reuters to včera oznámil hovorca ICTY Jim Landale.

Sudca ICTY by v utorok predpoludním okolo 10.00 h mal niekdajšieho silného muža Belehradu informovať o obvineniach, vznesených proti nemu. Slobodan Miloševič potom bude mať možnosť vyhlásiť, či sa v predmetných záležitostiach cíti byť vinným, alebo nie. Podľa platných predpisov ICTY má obvinená osoba v tejto súvislosti právo odložiť svoju odpoveď najneskoršie do 30 dní. Po uplynutí tohto termínu sa jej mlčanie vysvetľuje ako popretie viny.

V obžalobe vypracovanej v máji 1999 ICTY žaluje Miloševiča okrem iného za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny spáchané počas ozbrojeného konfliktu v Kosove. Bývalého prezidenta JZR však medzinárodná justícia bude stíhať aj za vojnové zločiny, spáchané v 90. rokoch počas ozbrojených konfliktov v Bosne a Chorvátsku.

Vydanie exprezidenta by mohlo rozdúchať plamene separetizmu

Vydanie bývalého prezidenta Juhoslovanskej zväzovej republiky Slobodana Miloševiča Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) by mohlo na Balkáne rozdúchať plamene separatizmu, vyhlásil včera ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov.

"Toto bezpochyby nahráva separatistom v Kosove a Čiernej hore, ktorý chcú opustiť (juhoslovanskú) federáciu," uviedol Ivanov vo vyhlásení ministerstva. Podľa neho separatisti pravdepodobne nepremeškajú šancu na využitie súčasnej situácie, no ak sa udalosti budú vyvíjať takýmto smerom, "nie je ťažké si predstaviť, k čomu to môže viesť".

Podľa Ivanova sa Rusko zdržalo komentára k štvrtkovému rozhodnutiu o presune Miloševiča do Haagu s tým, že obyvatelia Juhoslávie musia o tejto otázke rozhodnúť sami. Zvolený postup však určite neprispeje k stabilizácii JZR.

"Koniec koncov by malo byť všetkým jasné, že demokratické inštitúcie v Juhoslávii sú stále veľmi krehké a Rusko stále považovalo za svoju prvotnú úlohu pomôcť pri ich posilnení," tvrdí ruský minister zahraničných vecí.

Podľa Ivanova by sa malo každé podobné rozhodnutie zakladať na právnych základoch, pričom sa odvolal na prezidenta JZR Vojislava Koštunicu, ktorý Miloševičovo vydanie odsúdil ako nelegálne a neústavné. Miloševičov transfer okrem toho odkryl "rastúce rozpory medzi demokratickými silami" v JZR.

Vydanie exprezidenta JZR haagskemu tribunálu na druhej strane privítali vysokí predstavitelia Rady Európy Ernst Walch, predseda komisie ministrov RE a minister zahraničných vecí Lichtenštajnska, ďalej lord Russell-Johnston, prezident Parlamentného zhromaždenia RE, a Walter Schwimmer, generálny tajomník tejto organizácie, združujúcej 43 krajín.

Týmto rozhodnutím predstavitelia v Belehrade vyhoveli priamym záväzkom Juhoslávie pod medzinárodným právom, tvrdí sa vo vyhlásení RE. Takýmto postupom tiež podľa organizácie preukázali oddanosť spravodlivosti a vláde zákona a odstránili hlavnú prekážku pre JZR pri integrácii do Európy a jej plného členstva v RE.

"Príliš dlho niesli ľudia v Juhoslávii bezdôvodnú stigmu kolektívnej viny za zločiny spáchané v ich mene," uviedlo vedenie RE a zdôraznilo, že postavenie zodpovedných jednotlivcov - Miloševiča a ďalších - pred súd je najlepšou cestou na ukončenie tejto situácie.

V úlohe novodobých martýrov?

Srbsko sa v ostatných týždňoch stalo miestom odkrývania masových hrobov a čakalo na vydanie Slobodana Miloševiča do Haagu. Medzi oboma udalosťami je priama súvislosť - čím viac hrobov z pozostatkami zavraždených kosovských Albáncov sa objavilo, tým viac sa srbská verejnosť prikláňala k vydaniu "hlavného vojnového zločinca" do Haagu. Podaktorí intelektuáli však už stihli vyjadriť pochybnosti o tom, či sa v Srbsku skutočne začala éra demokracie, píše včerajšie vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) v článku "Výmena vojnových zločincov za finančnú pomoc."

Do úlohy novodobých martýrov sa stavia aj súčasné juhoslovanské vedenie. Prezident JZR Vojislav Koštunica trvá naďalej na svojom názore, že haagsky tribunál je antisrbská inštancia, zriadená kvôli politickým záujmom Washingtonu. Kvôli citeľnej prevahe Západu a z obavy pred novou izoláciou sa však nedá robiť nič iné, len s tribunálom spolupracovať, uzatvára FAZ.

Juhoslovanské úrady dokázali odvahu

Rýchlosť, s akou bol "mäsiar z Belehradu" prevezený do Haagu, západné vlády zaskočila, konštatoval včera britský denník Guardian.

Podľa Times Srbsko Miloševičovým vydaním dokázalo, že je skutočne ochotné zbaviť sa svojej minulosti a pridať sa k demokratickej Európe. "Juhoslovanské úrady tak ukázali odvahu, ktorú od nich len málokto čakal," pokračuje denník.

Pre prezidenta JZR Vojislava Koštunicu by však bolo jednoduchšie súdiť Miloševiča najprv doma za zneužitie postavenia verejného činiteľa, no podľa Times plne legitímna juhoslovanská vláda sa rozhodla inak.

Toto rozhodnutie, s ktorým prezident Koštunica nesúhlasí, však vládu premiéra Zorana Djindjiča stavia do komplikovanej situácie, domnievajú sa Times.

Daily Telegraph upozorňuje, že srbskí reformátori sa ocitli v zatiaľ najzložitejšej kríze od októbrového nástupu k moci. Denník zároveň uvádza, že nezhody v belehradskom vedení povedú možno k rozpadu koaličnej vlády.

"Ak by Miloševičov odlet do Haagu mal destabilizovať Koštunicových spojencov, bol by to znovu Miloševič, kto by sa demokratom naposledy smial, i keď z cely v Haagu."

Autor: Haag/Brusel/Moskva/Štrasburg/Frankfurt/Londýn (TASR)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.