Na Slovensku si pomaly (rýchlo?) zvykáme na klišé - ak dobrá správa, tak integrácia. Pripadá to chvíľami už fádne, ale poteší.
Zvlášť informácia zo stredy, ktorá hovorí o dvoch ďalších uzavretých kapitolách, čím sme zrovnali krok s takými premiantmi, akými sú ČR a Estónsko. Čo sa týka kapitol, s 19 uzavretými to vyzerá, že definitívne sme sa vklinili medzi krajiny tzv. prvej "luxemburskej" skupiny, ktorá začala prístupové rokovania o jeden a pol roka skôr. Pred nami sú o "prsia" už iba Maďari, Slovinci a Cyprus.
Táto skutočnosť je nesporným úspechom Dzurindovej vlády a spochybňovať ju akýmikoľvek špekuláciami je vyšinuté. Slovensko, vďaka komplexnému zaostávaniu a rozmazanému geopolitickému postaveniu naozaj nemá inej voľby ako piecť do západných štruktúr, čo mu para stačí. Súčasná garnitúra, a to sa žiada trikrát červeným podtrhnúť, vyvinula DOTERAZ silnejší integračný ťah a dosiahla neskonale viac, než sa v októbri °98 nádejali i tí najväčší optimisti. Iba jedna poznámka pre pamäť: Pred tromi rokmi nikomu ani neprišlo na um klásť otázku tak, že či v tomto volebnom období "luxemburčanov" dobehneme. Zásadná otázka znela úplne inak - či vôbec ešte zachytíme po Mečiarovom výpadku posledné vozne integračných vlakov. Dnes v OECD už rok "bývame" a do NATO sme premiantským ašpirantom.
Pokiaľ ide o EÚ, objektívne treba povedať, že o zlikvidovanie manka sa významne zaslúžila aj sama únia zrušením členenia na dve skupiny uchádzačov a prijatím princípu "regaty". To je moment, bez ktorého by doterajšie úsilie nieslo podstatne skromnejšie plody. Špeciálne si zaslúži vyzdvihnúť aj Ján Figeľ ako hlavný vyjednávač a celý tím, ktorý vedie. Samozrejme, kľúčom k uchopenej šanci boli vnútorné pomery, ktoré sa vnímajú ako zásadne zmenené. Slovensko plní, na rozdiel od bývalej "džamahírije", politické, tzv. kodanské kritériá.
To však už nie je žiadna zásluha, ale minimum (s ktorým, mimochodom, nemá zatiaľ problém ani Rumunsko s reprízou postkomunistickej vládnej garnitúry). Navyše sa zdá, že rok pred voľbami už koalícia vyčerpáva svoj pozitívne energie. Nedohoda na reforme verejnej správy, ktorú EÚ stavia ako explicitnú podmienku úspešného pokračovania, môže postup dramaticky spomaliť. Tri dni pred parlamentným hlasovaním o RVS stojí veru koalícia na prahu svojho prvého fiaska v integračnom procese. Ak samosprávne regióny nevzniknú, kapitolové bonusy stratia výrazne na svojej váhe. Optikou únie by Slovensko asi bolo na tom lepšie povedzme iba s 10 kapitolami a hotovou decentralizáciou, ako s 19 kapitolami bez regiónov.
Keby bola politická zmena naozaj hlboká a dôsledná, kolaps reformy by teraz nehrozil. Koalícia, a to platí naozaj celoplošne, nepracuje ani vo vzťahu k integrácii zodpovedne a kompetentne. Konkrétne to v dnešnej situácii znamená, že nerozlišuje podstatné od nepodstatného a (paradoxne napriek rýchlosti v Bruseli) totálne podceňuje časový faktor. Ak totiž na RVS niet dohody ešte ani teraz, je to iba dôsledkom nadradenia stranícko-politických priorít. A že sa vôbec v parlamente bude rozhodovať až teraz, je známkou necitlivosti k politickým hodinám.
Oslava zatvorených kapitol a otvorenia nových sa takto môže už v pondelok obrátiť do karu. Zvlášť smutno-pikantné pritom je, že v sporoch o počet územných celkov resp. volebný systém do krajských samospráv nie sú v hre žiadne "preferenčné bomby", ani partajné výhody. Pokiaľ ide o to druhé, SDĽ, nech sa vzpiera ako chce, nemôže rozbujnelú štátnu administratívu dlhodobo udržať. Čo sa týka politických "bodov", stačí jediný pohľad do prieskumov, aby bolo evidentné, že problém reformy verejnej správy občanov neťaží a ani nezaujíma. Jednoducho a jasne - presadenie vlastného názoru na "správny" počet VÚC či volebný systém do nich nesľubuje ktorejkoľvek zo strán žiadny preferenčný zisk. Iné prieskumy, v ktorých vstup do EÚ podporuje cca dve tretiny obyvateľstva, však hovoria, že zdržanie v integrácii môže veru navýšiť preferenčné straty koaličných strán...
Figeľova pripomenka, že "SR by chcela udržať dynamiku terajších rokovaní, ako aj kvalitu domácej prípravy", preto nemala odznieť pri prípitku v Bruseli, ale doma v Bratislave. Koalícia, ktorá aj vlastnou zásluhou, aj súhrou priaznivých okolností dotiahla krajinu na dohmat Západu, je dnes na najlepšej ceste svoj úctyhodný výkon pokaziť. Ba možno aj zničiť; po írskom referende, ktoré zatiaľ zmarilo rozšírenie systémom "veľkého tresku", sa totiž opäť oprašujú scenáre, do ktorých sa zmestí maximálne päť nových členov EÚ. A jed na to, že jediný kandidát, ktorý nemá regionálnu samosprávu, medzi nimi byť nemôže. Ani keby mal v júni 2001 uzavretých rovno všetkých 29 (+2) kapitol...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
