tieto obavy však zažehnalo a dažde z posledných dní skôr vítajú. Nemusia sa tak strachovať, že im obilie v dôsledku nadmerného sucha „zahorí". Kontrola porastov obilovín k 20. júnu ukazuje, že katastrofálna neúroda z minulého roka sa nezopakuje. Regionálny odbor Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove udáva, že po tohtoročnej žatve sa očakáva úroda 3,4 tony z hektára u ozimnej pšenice, 2,3 t/ha u jarnej pšenice, 2,4 t/ha ozimnej raže, 3,9 t/ha u ozimného jačmeňa, 2,6 t/ha u jarného jačmeňa, 2,3 t/ha u ovsa, 3,15 t/ha u tritikale a 2,1 t/ha u ozimnej repky.
Poľnohospodári prešovského regiónu takúto očakávanú úrodu považujú za relatívne priemernú, ale bude oveľa lepšia, než v minulom roku, kedy za región u obilovín nedosiahli v priemere ani dve tony z hektára. Na to, aby sa v úrode obilovín dostali na predchádzajúce pozície, potrebujú mať viac finančných prostriedkov na vyhnojenie pôdy, osivá a chemickú ochranu porastov. Len potom možno očakávať ešte lepšie úrody. Na terajšie podmienky je to však sľubné. K tomu im po májovom pohrození dopomohlo aj počasie, pretože prvý zber ozimnej repky v okolí Komárna, kde v čase schádzania tejto plodiny vládlo veľké sucho, ukazuje na úrodu len okolo jednej tony z hektára. Na východe Slovenska počasie bolo lepšie a pokiaľ neprídu ľadovce či prietrže mračien, tak sa poľnohospodári môžu dočkať avizovanej úrody.
Paradoxne im k takýmto vyhliadkam okrem vcelku slušného počasia dopomohlo aj minuloročné sucho, ktorého následky sčasti kompenzoval štát. Tieto dotácie pomohli v jeseni založiť novú úrodu a aj primerane sa o ňu postarať intenzifikačnými vstupmi. Dostatok finančných prostriedkov dopomohol poľnohospodárom prešovského regiónu aj zasiať obilovinami väčšiu plochu, než v predchádzajúcom roku. Zasiali skoro 18,5 tisíca hektárov. Zo štatistických údajov RO MP SR v Prešove vyplýva, že hlavnými plodinami pre poľnohospodárov prešovského regiónu sú ozimná pšenica, ktorú zasiali skoro na 8,5 tisíca hektároch, ozimný jačmeň s osevnou plochou 3 330 hektárov a ozimná repka s osevnou plochou skoro 3 400 hektárov. Menej však zasiali jarného jačmeňa, ktorého odporúčaná osevná plocha bola takmer 6 000 hektárov. Dôvody sú dva. Prvým je nedostatok finančných prostriedkov v jarnom období, pretože štátna kompenzácia za sucho sa už minula. Druhým dôvodom bol prebiehajúci proces transformácie poľnohospodárskych podnikov v regióne. Likvidované podniky už nepokračovali v siati a nástupnícke organizácie už stihli agrotermín len kukurice na siláž.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
