rutina, ktorá poniektorých ani nechytí sa srdce. Ja však mám stále pred očami svoj prvý deň v škole. Nesmelá, ako vtáčik, čo práve vyletel z hniezda, som stála po prvýkrát na školskom dvore a spoznávala svojich spolužiakov, prvú pani učiteľku. S veľkou chuťou po poznaní som sa učila písať písmenká a počítať s číslami. Potom prichádzali stále ťažšie úlohy. Boli ste to Vy, ktorí nás naučili, ako sa s nimi popasovať. Vy ste nás naučili tešiť sa z dosiahnutých úspechov. Áno, Vy ste nás naučili, že aj neúspechy patria k životu. A ja tu teraz pred Vami stojím, plná krásnych spomienok a obavy z budúcnosti a zatváram prvú kapitolu svojho života. Čo bude ďalej? Budúcnosť je neistá, ale mne vždy bude hriať pri srdci pocit, že to veľké bohatstvo, ktoré ste mne a mojim spolužiakom dali, nám nikto nevezme. Nesmieme ho premárniť. Za to všetko Vám, milí učitelia, vyslovujem úprimné ĎAKUJEM.
Jana Mrižová, VI. ZŠ Michalovce
Autor: -jv-
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
