pred 12 000 divákmi zdolali osemnásobného víťaza súťaže Taliansko hladko 3:0. Pre Brazílčanov je to druhý triumf vo Svetovej lige, predtým sa z titulu tešili v roku 1993. Z celkovej dotácie 15 miliónov dolárov im pripadla suma 500 000. Tretie miesto obsadilo Rusko po víťazstve nad zlatými olympionikmi zo Sydney Juhoslovanmi 3:0.
Medzi divákmi nechýbali ani Prešovčania - konkrétne bývalý volejbalista Martin Cihoň, terajší hráč extraligového VK PU Stanislav Vartovník a tréner Daniel Oravec. Práve ten sa s nami podelil o dojmy zo záverečných dvoch stretnutí. "Úroveň duelu o tretie miesto poznačil fakt, že oba celky, ako Rusi, tak aj Juhoslovania deň predtým prehrali zhodne v semifinále 2:3 a pre oboch to bol neúspech. Bol to nemastný -neslaný zápas bez agresivity, nasadenia. Zato finále malo svoju fantastickú atmosféru už od nástupu družstiev. Nabitú halu bavili svetelné efekty, Poliaci vôbec ukázali, že majú ku športu vzťah a rozumejú mu. Aj keď na záverečnom turnaji Svetovej ligy chýbali ich hráči, po lístkoch v cene 40 - 60 zlotých, čo je našich 650 - 850 korún, sa len zaprášilo a priekupníci ich potom ponúkali za niekoľkonásobok. Viac sympatií mali spočiatku Brazíčania, no potom, ku koncu fandili Talianom, lebo chceli vidieť skvelý volejbal čím dlhšie. Samozrejme, nechýbali celebrity z rôznych sfér, na čele s prezidentom FIVB Rubenom Acostom. V tom ponímaní, ako sa predviedol volejbal vo finále, to bol skutočne adrenalínový šport, pri ktorom behal mráz po chrbte."
Samozrejme, zaujímal nás aj odborný rozbor jednotlivých duelov z úst D. Oravca. "Začnem podaním - všetci hráči vo finále podávali z výskoku, či už tvrdo, alebo takticky. Novinkou bolo, že sa merala rýchlosť servisu a zobrazovala sa okmažite na tabuli. V zápase o 3. miesto sa servovalo približne 60 - 80 km/h, no vo finále 80 - 100 km/h. Z Talianov v tomto smere vynikal Bernardi, rekord však zaznamenal Brazílčan Anderson - lopta po jeho podaní dosiahla až 111 km/h. Mimochodom, práve s Andersonom sa pozná Stano Vartovník, na minuloročnej univerziáde boli po vzájomnom dueli na antidopingovej skúške... Kvalita podania ovplyvnila aj príjem, ten sa robil v trojici, takmer stále s liberom. Čo bolo na oboch stranách fantastické, boli nahrávači. Či už 33-ročný Brazílčan Mauricio, alebo o osem rokov mladší Talian Vermiglio hrali výborne, presne. V útočných činnostiach prevažovala jednoduchosť, či to už bol účinný útok z prvého sledu, alebo po jednoduchých kombináciách. Každopádne, udieralo sa z vysoka, veľmi ťažko bolo brániť. Najväčšou hviezdou v útoku a vôbec najlepším hráčom zápasu bol Brazílčan Giba, výkonom sa mu blížili Nalbert a Andre, z Talianov iba Bernardi. Úspešnosť v obrane sa odvíjala od podania, lebo ako si kto dobre odpodával, mal možnosť urobiť aj čosi na bloku. Žiadne vážne novinky som však nepostrehol. V poli však previedli súperi niekoľko skvelých zásahov, aj nohami neraz vyberali takmer stratené lopty, čo sa divákom, pochopiteľne, páčilo."
Je jasné, že prešovský kormidelník sledoval aj činnosť svojich kolegov. "Najviac temperamentu prejavil brazílsky tréner, ktorý neustále behal popri čiare a usmerňoval svojich hráčov. Mimochodom, ako perlička, tréneri víťazov, teda Brazílčanov a Rusov, boli oblečení v športovom, kým porazených v obleku..."
Zaujímavé boli aj postrehy o tom, že všetci hráči Talianska hrajú súťaž doma, Brazílčania s výnimkou Nalberta (hrá v talianskej Maserate) tiež doma. Teda, najlepšie ligy na svete plodia aj najlepšie reprezentácie... "Zarazil ma fakt, že Brazílčania mali výškový priemer základnej šestky len 195 cm, kým Taliani 198,8 cm. Víťazi však predčili súpera v dynamike, rýchlosti a pestrosti v útoku i v poli," uzavrel svoje dojmy z určite zaujímavho zájazdu D. Oravec.
Výsledky: Finále: Brazília - Taliansko 3:0 (15, 22, 19), o 3. miesto: Rusko - Juhoslávia 3:0 (20, 20, 23).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
