srnčekov vedúca oddelenia rozpočtu, cien a správy majetku štátu Okresného úradu Košiceokolie Mária Babinská. Tento citát nie je z oblasti kulinárstva, vypovedá skôr o problémoch a doteraz netušených súvislostiach, ktoré sa vynorili pri riešení ojedinelého prípadu porušenia Zákona o ochrane prírody a krajiny.
Oboch srncov zhabali minulý týždeň pracovníci Inšpektorátu ochrany prírody Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Košiciach. Zvieratá, ktoré sú podľa Bernského dohovoru chránené, chovali súkromné osoby v Žarnove. Údajne ich našli pri kosení ďateliny a vzali si ich domov. Neuvedomili si, že tým porušili zákon a dopustili sa priestupku. Pre orgán ochrany prírody v takom prípade zo zákona vyplýva povinnosť zhabať nelegálne držaných jedincov chránenej zveri. Dvojročného a o rok mladšieho srnčeka dočasne umiestnili v Účelovom zariadení pre chov a choroby poľovnej zveri, rýb a včiel Univerzity veterinárneho lekárstva v Rozhanovciach.
"Podľa zákona vlastníkom zhabanej veci, teda oboch srnčekov, sa stáva štát. Z toho vyplýva, že sa o nich musí aj postarať," tvrdí vedúca košického Inšpektorátu ochrany prírody Slovenskej inšpekcie životného prostredia Jolana Stanková.
"S podobným prípadom sme sa za posledných desať rokov nestretli. Nie sme na riešenie takej situácie ani pripravení," bezradne hovorí Mária Babinská z Okresného úradu Košiceokolie. Podľa jej vyjadrenia keď v minulom režime pašerákom zhabali kone, kravy či ovce, zvieratá jednoducho predali družstvám. Ale čo so srncami?
Ročný srnček Džimy, s ktorým sa jeho chovatelia lúčili so slzami v očiach, je aj vo voliére svojho dočasného domova prítulný, na rozdiel od svojho "brata" prijíma potravu aj z ruky, ochotne pózuje pred fotoaparátom. Roztomilé zvieratko obmäkčí srdce úradníčky. "Samozrejme, s tým srnčím gulášom som to nemyslela vážne. Riešenie sme predsa len našli. Myslím si, že v tomto zariadení majú srnce vhodné prostredie. Takže keď rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, odovzdáme obidve zvieratá do správy Univerzity veterinárneho lekárstva," usmieva sa Mária Babinská.
Zo žarnovských srnčekov teda guláš nenavaria. Žiaľ, nikdy už neokúsia nespútaný život v lone prírody. "Ľudia si neuvedomujú, že keď vezmú mláďa srnca domov, v podstate mu uškodia. Mali by ich nechať na mieste, vôbec by sa ich nemali dotýkať. Srny sú zvyčajne veľmi krotké, a tak po návrate do voľnej prírody sa stávajú ľahkou obeťou pytliakov, srnce sú po pobyte v zajatí mimoriadne agresívne. Vyskytli sa prípady, že dokonca zabili človeka. Jediné, čo môžeme pre ne urobiť, že ich dáme do našej obory. Na 500 hektároch azda nájdu svoj domov," hovorí vedúci Účelového zariadenia Univerzity veterinárneho lekárstva Ján Miško.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
