stalo atraktívne pre rozvoj podnikania a aby ľudia nemali pocit, že štát berie vysoké poplatky za nízku cenu svojich služieb. Sme veľmi drahá krajina. Shaggy
* Štát míňa stále viac, než si môže dovoliť. Je to akoby rodina mala mesačný príjem 20 000, ale mesačne minula 25 000. Lenže ten dlh, ktorý tým vzniká, nezaplatia politici, ktorí ho vytvorili, ale bežní občania. Tento štát neupadá do krízy verejných financií, on v nej už totiž dávno je - práve preto, že pani ministerka namiesto snahy reformovať verejné výdavky len tvrdohlavo zvyšuje dane a vymýšľa nové. Dnes však vážne nastal čas prehodnotiť funkciu štátu a zvážiť, čo si vlastne môže dovoliť. Mimochodom, nie je pravda, že SR má najnižšie sadzby dane z príjmu v Európe - Maďarsko má napríklad o 11 percent nižšiu... Martin
* Debata o daniach je zrkadlom chudoby ducha obyčajného, málo informovaného a najmä málo rozmýšľajúceho občana. Politik robí to, čo volič takmer očakáva. Miesto systémovej úvahy populistické licitovanie. Navyše v pláštiku sociálnej solidarity, preložené nehanebného práva na cudzie peniaze.
Dane sú de facto problém obsahu a rozsahu služby. Štát je služba, servis. Povedzme si, aký štát, servis, čo do obsahu a rozsahu, chceme v škále od silného (byrokratického a paternalistického) až po tzv. slabý (kde úradník nerozhoduje, iba dohliada).
Dane sú de facto problém osobnej slobody a suverenity. Som schopný o svojich prioritách rozhodovať sám, alebo som taký mumák, že o mne musí rozhodovať niekto iný? Dane sú de facto o mieste politického spektra. Hľadám politika, ktorý chce moje dane, teda moju prácu, aby mi potom túto prácu sčasti „veľkoryso" vrátil, teda mi „dobre" vládol? Alebo hľadám politika, ktorý buduje pevné legislatívne princípy, v ktorých ekonomika pracuje bez zbytočných bariér teda takýto politik sa fakticky zbavuje priamej moci? Peter K.
Autor: Diskusia online
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
