rozpočet, štátne fondy, Sociálnu a zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, obce a mestá a Fond národného majetku SR prvých 110 pracovných dní a až od 9. júna vytvárali obyvatelia Slovenska hodnoty sami pre seba.

Tento deň nazývajú liberálni ekonómovia dňom daňovej slobody. Takýmto zjednodušeným spôsobom upozorňujú občanov na to, koľko námahy ich stojí financovanie takzvaných verejných záujmov a koľko prostriedkov im vláda umožní spotrebovať alebo usporiť. Deň daňovej slobody sa zvyčajne počíta z podielu daňových príjmov štátu na hrubom domácom produkte, teda podľa toho, koľko peňazí odvedú daňovníci do verejných rozpočtov povinne. „Zo súkromného sektora však pramenia aj ostatné fondy, ako napríklad pôžičky vládnemu sektoru. Preto ak medzi daňovými príjmami a výdavkami existuje priveľká medzera, ako v prípade Slovenska, vystihuje verejné zaťaženie skôr podiel verejných výdavkov na HDP," tvrdí vo svojej analýze verejných výdavkov Združenie daňových poplatníkov Slovenska, ktoré zastrešuje projekt výpočtu dňa daňovej slobody v SR.

Celkové zaťaženie občanov možno počítať viacerými spôsobmi.

Tento fakt využívajú vo veľkej miere politici, ktorí svojich voličov presviedčajú, že zaťaženie občanov klesá. Dôkaz svojich tvrdení ilustrujú predovšetkým klesajúcim podielom verejných príjmov, t. j. daní a odvodov na hrubom domácom produkte, ktorý dlhodobo vykazuje klesajúcu tendenciu. Z vreciek občanov sú však financované všetky výdavky štátu a rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami sa u nás rozšíril na 10 percent z hrubého domáceho produktu. Tento rozdiel však tiež budú musieť zaplatiť občania. Ekonómovia preto uznávajú, že v prípade veľkej medzery medzi verejnými príjmami a výdavkami sa má deň daňovej slobody určiť na základe podielu konsolidovaných verejných výdavkov na HDP. Tento podiel predstavuje v roku 2001 49,4 percenta a dňom daňovej slobody bol preto dátum - 28. jún.

Ďalším zo spôsobov, ako merať daňové zaťaženie, je podiel daní a odvodov na mzdových nákladoch firmy. Zamestnancovi s priemerným príjmom (11 430 korún brutto) dnes zostane po odrátaní priamych daní, odvodov, a aj ostatných (nepriamych) daní na vlastnú spotrebu len 7 537 korún, zatiaľ čo celkové mzdové náklady jeho zamestnávateľa predstavujú až 15 773 korún. Znamená to, že zamestnanému človeku zostáva iba 47,8 percenta, kým štát si vezme viac ako 52 percent.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.