reformné zákony, kľúčové ako z hľadiska vnútorných pomerov Slovenska, tak aj európskej integrácie. Mali by...
Tieto obe kritériá sa vzťahujú na dvojičku zákonov k reforme verejnej správy (RVS) - o VÚC a voľbách do nich. S nimi sa ocitla na "operačnom stole" aj trojica Magvašiho zákonov o pracovnom práve, ktorá je takisto integračne, a teda politicky, dôležitá, ale svojím obsahom viac uškodí ako pomôže. To je daň z "ubranej hodnoty", ktorú musíme na oltár prístupového procesu do EÚ vložiť.
SDĽ dosiahla, po čom jej červená duša pišťala; o Magvašiho zázrakoch sa hlasovalo už včera. Keby totiž šla napred RVS a skončila bankrotom alebo v znetvorenej podobe, vyhliadky na priechodnosť pracovného práva by boli oveľa skromnejšie. Takto sa teraz SDĽ skvele rentovala funkcia predsedu NR SR - Migaš, využijúc svoje právomoci, svojvoľne, bez diskusie v koalícii, dal Magvašiho zákonom prioritu. Tomu predchádzala schôdzka ministra s emisárom HZDS Tkáčom, ktorý pôvodne navrhoval preložiť tieto zákony až na september a iba vďaka loajalite zvyšku koalície neuspel. Dohoda Tkáča s Magvašim, ktorý akceptoval niektoré jeho návrhy, jasne ukazuje na pokročilosť politického rozkladu koalície.
Vysoké skóre hlasov (100), akým bol schválený Zákonník práce, nabáda k opatrnosti pri hodnotení, keďže sa ujalo obrovské množstvo pozmeňovacích návrhov. Momentálne asi ani sám Magvaši nevie, čo sa v konečnej verzii vlastne prijalo. Najväčšia hlúposť, ktorú sociálny minister navrhoval, zrušenie dohôd o pracovnej činnosti, našťastie v plnom rozsahu neprešla. Pravicový poslanec Tatár, ktorý svojím pozmeňovacím návrhom tento nezmysel vyblokoval, takto zabránil ľavicovému ministrovi Magvašimu zvýšiť o zopár percent nezamestnanosť. Na "dohody o vykonaní práce" totiž zamestnávajú niektorí podnikatelia pracovníkov len a len preto, lebo by neuniesli zničujúce odvody.
Je dokonale symptomatické, že najväčšej pozornosti agentúr sa tešil pozmeňovací návrh na "rozšírenie antidiskriminačného ustanovenia o sexuálnu orientáciu". Je veľmi dobre, že sa neschválil. A nemení nič na tom ani fakt, že práve minulý týždeň vyzvala šéfka výboru EP pre práva homosexuálov Joke Swiebelová kandidátske krajiny, aby ešte pred vstupom do EÚ "prijali a uplatňovali v praxi zákony ochraňujúce homosexuálov a lesbičky". Diskriminácia týchto menšín na slovenskom pracovnom trhu je však obyčajná fikcia a nevidieť jediný dôvod, prečo by sa sexuálna orientácia mala stať inštitútom verejného práva. (Že až kam vedie umelé vymedzovanie rôznych fiktívnych menšín na základe najnezmyselnejších odlišností, ukazuje najčerstvejší príklad z USA, kde "antidiskriminačné" opatrenia žiadajú najnovšie už aj blondínky.)
Poslanci schválili aj druhý Magvašiho zákon - o štátnej službe. Nevedno zatiaľ síce, v akej konečnej podobe, v tomto smutnom prípade však mali na stole originál, ktorý je akýmikoľvek pozmeňovacími návrhmi neopraviteľný. Pomýlený a scestný je totiž jeho základný princíp - štátna definitíva. Budeme mať úradníkov na doživotie, ktorí môžu byť prepustení iba v prípade, ak dvakrát po sebe nezvládnu akési previerky. Nevraviac o tej katastrofe, že pod penziu prejdú automaticky temer všetci, ktorí na úradoch sedia dnes. Naozaj lukratívna perspektíva - väčším vkladom k degenerácii štátnej správy už parlament prispieť ani nemohol.
Tretí klinec do rakvy je zákon o verejnej službe. Aj ten je v predloženej verzii nereparovateľný - nerieši základné etické normy pre viac ako 200 tisíc pracovníkov, ktorých sa bude týkať. Rieši jediné - ich mzdové tarify. Stačí sa pozrieť von oknom na odborárov, ktorí aj včera s vyplazenými jazykmi slintali za "splnenie mzdových a sociálnych požiadaviek zamestnancov rezortu školstva", lebo inak "zväz vyzve svojich členov na celoslovenský štrajk". Teraz môžu - cez prázdniny.
Toto bola však iba predohra, skutočné rodeo je nachystané až k reforme verejnej správy. Stále sú všetky opcie otvorené, čiže nie je v optimálnej verzii vylúčená ani priechodnosť pôvodného vládneho návrhu o VÚC. Pre situáciu však absolútne príznačné je, že všetky koaličné strany majú iné predstavy o konečnom vyznení dvoch noriem o RVS a žiadnych dohôd ani 24 hodín pred záverečnými hlasovaniami niet. Pritom tieto dva zákony sú iba akýmsi základným rámcom, do ktorého by v septembri mali zapadnúť ďalšie reformné normy - o rozpočtových pravidlách, majetku obcí, kompetenčný zákon. Iba ten, kto si nájde v spravodajstve včerajšiu odmietavú reakciu ZMOS-u k týmto ďalším normám, pochopí v najlbšom rozsahu bezútešnosť situácie. Tú napokon dokonale nasvietil aj expert SDKÚ Milan Hort, keď sa snažil nakriatnuť SDĽ k "správnemu" hlasovaniu ubezpečovaním, že predsa o zrušenie okresných úradov v tomto volebnom období už vôbec nejde...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
