metropoly východu, kde sa zúčastnil na slávnostnom krste knihy Pred zlatníctvom z pera Karola Wojtylu, terajšieho pápeža Jána Pavla II. Po skončení krstu sme sa s Jánom Fígeľom, ktorý je zároveň hlavný vyjednávač pri rokovaniach s Európskou úniou, porozprávali.
V strede minulého týždňa sme pri rokovaniach s EÚ uzavreli dve citlivé kapitoly - voľný pohyb osôb a voľný pohyb kapitálu. Celkovo sme s devätnástimi z celkového počtu 29 kapitol dobehli aj Česko. Čo to v praxi znamená?
- Je to veľmi dobrý výsledok nielen vo vyjednávaní, ale všeobecne v našom prístupovom procese do EÚ. Aj pre mňa osobne je to z pozície hlavného vyjednávača lepšie, lebo nemusím rokovať s prázdymi rukami. Dosiahli sme konkrétne výsledky, a ak dosiahneme aj zhodu na domácej politickej scéne, malo by sa to preniesť do následných rokovaní. Definitívna zhoda môže nastať koncom budúceho roku. Teraz sme niekde v polovici, avšak tých 19 uzavretých kapitol považujem za dobrý polčasový výsledok.
Isto aj vás potešilo, že existuje reálna šanca, aby sme sa do EÚ dostali spolu s našimi susedmi z V4.
- To je cieľom celého nášho snaženia. V tom prípade sa nedemontuje colná únia medzi nami a Českom, schenegenská hranica zrejme nepôjde cez Malé a Biele Karpaty, ale východnejšie, budú tu fungovať euroregióny a prehĺbi sa ekonomická spolupráca. Musím však pochváliť aj Švédov, lebo čo tí dokázali počas svojho predsedníctva v EÚ, je priam výnimočným príkladom. Za belgického predsedníctva už schvaľovanie ďalších kapitol zrejme nebude tak rýchlo pokračovať. Zvyšných 10 kapitol však chceme postupne zvládnuť podľa harmonogramu.
Čo hovoríte ako štátny tajomník MZV na množiace sa škandály okolo slovenských veľvyslancov v Indii (zneužívanie víz) alebo v Kanade, kde mal M. Mikulášik nútiť svoju sekretárku, aby ho bozkávala nielen na uvítanie...
- Ten kanadský prípad sa našťastie nepotvrdil. Možno to bolo zo strany nášho veľvyslanca vo vzťahu k svojej sekretárke len jednou z foriem z vzájomnej komunikácie. Nedá sa to však v žiadnom prípade nazvať poškodením nášho obrazu v Kanade. Práve naopak, máme tam v doterajšej histórii zrejme najlepšie vzťahy a pripravuje sa aj návšteva premiéra v Ottawe, ktorá doteraz nikdy nebola. Vážnejšie je to v Indii, kde sa momentálne prešetruje jeho činnosť. V oboch týchto prípadoch by však pomohol zákon o zahraničnej službe, ktorý by podrobne formuloval princípy, práva a povinnosti pracovníkov na ambasádach.
V uplynulom týždni vrcholila aféra tzv. poľskej šifre, ktorá mala informovať o kritériách pre náš vstup do NATO formulovaných ľuďmi okolo amerického prezidenta Georgea Busha počas jeho nedávnej návštevy Poľska. Bush nás vraj mal v nej upozorniť na nebezpečenstvo návratu Vladimíra Mečiara...
- Túto aféru považujem za dosť nafúknutú a preto to ani nechcem veľmi komentovať. Je dôležité, aby sa dôsledne preverili podozrenia a zlepšila sa ochrana utajovaných skutočností.
Existovala vôbec tá šifra? Premiér jej existenciu popiera a minister zahraničných vecí E. Kukan ju naopak potvrdil...
- K jej existencii by som sa nechcel vyjadrovať. Až v takej nezdravej rovine sa u nás politizuje, kto je pre zahraničie prijateľný alebo nie. Necelého poldruha roka pred voľbami nám treba v prvom rade robiť a nie zaoberať sa takými vecami. Je jednoznačné, že minulá koalícia a predovšetkým predseda HZDS stratili dôveru zahraničia a prešustrovali šancu, ktorú v tej dobe Slovensko malo. Na druhej strane ale do budúcnosti potrebujeme, aby HZDS deklarovalo svoj obrat v myslení nielen slovami, ale aj skutkami...
Veľké vášne na našej politickej scéne spôsobilo aj nedávne prijatie zákona o zahraničných Maďaroch v Budapešti. Stotožňujete sa s výhradami niektorých našich politických strán?
- Nie, keďže tento zákon automaticky prestane platiť po vstupe Maďarska do EÚ... Mnohí maďarskí politici vyhlasovali, že je to splácanie 80-ročného dlhu. V modernej, usporiadanej a zjednotenej Európe je dôležité, aby platili rovnaké menšinové pravidlá pre všetkých. Navyše v spoločnej Európe bude každý národ národnostnou menšinou, a je to jedno, či sú to Nemci alebo Maďari. A preto je každý krok vedúci do minulosti kontraproduktívny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
