Oslovili sme ho, aby sme zistili jeho plány na novom pracovisku.
Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku michalovských funkcionárov?
Dostal som ju asi pred troma týždňami, a preto som ju starostlivo zvážil. Nuž a prijal som ju preto, lebo cítim odhodlanie postúpiť do pripravovanej spoločnej slovensko-českej súťaže hádzanárok.
Museli ste dlho rozmýšľať nad jej akceptovaním?
Ani nie, ono najväčším problémom je vzdialenosť od domova. O tom som najviac premýšľal, ale keďže chcem čosi v hádzanej dosiahnuť, privolil som.
Ako to prijala vaša rodina?
Práve tu boli menšie problémy. Keďže som dosiaľ trénoval len Partizánske, Nitru a Šurany, moja rodina si zvykla na moju prítomnosť. Po rozhovore s manželkou sme napokon dospeli k rozhodnutiu, aby som do tých Michaloviec šiel. Od funkcionárov mám navyše prisľúbenú garsónku, takže sa nemám čoho obávať.
Na západ sa však budete pomerne často vracať, keďže zvyšných sedem účastníkov extraligy je práve z tohto regiónu, nemyslíte?
Veď práve tým som obmäkčil mojich najbližších. Vravel som, že každý druhý týždeň budem na západe, a tak sa tá moja neprítomnosť aspoň takýmto spôsobom vykompenzuje.
Vzdialenosť od domova je teda mínusom, avšak plusom je celkom iste kvalitný káder. Hodláte ho počas prípravného obdobia doplniť, alebo ste spokojný s jeho súčasným stavom?
No, keď si to tak vezmete, doplniť sa vlastne ani nedá. Každá hráčka, ktorá pripadá do úvahy, je už pod zmluvou. Na Slovensku sú tieto zdroje, zdá sa, vyčerpané. Aj tak však budem mať k dispozícii 17-členný káder, ktorý si myslím, že je na solídnej úrovni. Prípravu odštartujeme 16. júla a každá hráčka začne u mňa od nuly. Každá bude mať rovnakú možnosť presvedčiť ma, že si zaslúži hrávať v základe. Nikoho pred nikým neuprednostňujem.
Vy ste však mali prvú ponuku trénovať Zekon už po októbrovej prehre v Bánovciach nad Bebravou. Prečo ste sa vtedy nesťahovali na východ?
Trošku vás poopravím, pretože úplne prvú ponuku od Michalovčanov som dostal ešte pred dvoma rokmi po odchode Jurija Garkavenka. Je pravda, že aj vtedy v októbri som dostal od Michalovčanov istý signál, ktorý sa zopakoval po domácej prehre Partizánskeho práve s Michalovcami (20:21), po ktorej odstúpila dovtedajšia trénerka Slávie Magda Škodová a ja som preto radšej uprednostnil toto trénerske žezlo. Neskôr ešte medzi nami prebehlo zopár neformálnych rozhovorov, ktoré nabrali oficiálny ráz po skončení sezóny, keď bolo jasné, že doterajší tréner Štefan Rapač pri družstve končí.
Kde podľa vás tlačí Zekon najviac topánka?
Vyzerá to tak, že to bude znovu post strednej spojky, ktorá v tomto kolektíve chýba. Hrabovská je už v Interi a Fečová ešte v Šali. Kandidátok je málo, a tak zrejme budeme nútení improvizovať.
Funkcionári vám pri spoločných rokovaniach iste predostreli akúsi víziu do budúcnosti. Je podľa vás v silách tohto kolektívu naplniť požadovaný cieľ?
Medzi najväčšie ciele patrí umiestnenie do štvrtého miesta a teda postup do spoločnej slovensko-českej súťaže hádzanárok. Nuž a druhým cieľom je postup do finále Slovenského pohára. Samozrejme, našou ambíciou je produkovať takú hádzanú, ktorá by pritiahla minimálne rovnaké návštevy, aké boli v minulej sezóne.
Neodpovedali ste nám na otázku, či je v silách tohto kolektívu zdolať tieto méty?
Nehnevajte sa, ale to vám v tejto chvíli nedokážem povedať. Príprava sa začína až o dva týždne a ja som hráčky ešte ani poriadne nevidel. Komplexnejšiu odpoveď na túto otázku budem schopný podať až po určitom čase, keď sa vykryštalizuje naša reálna sila. Zatiaľ je to v hypotetickej rovine. Samozrejme, prichádzam tu s tým, aby som predurčené ciele s družstvom dosiahol. Verím, že sa nám to podarí.
Po dlhšom čase máte pod palcom ambiciózny celok. Tešíte sa?
Samozrejme, teším sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
