organizáciu Slovenskú asociáciu športu na školách. Čas ukázal, že určite to nerobili zo zištných dôvodov, ale v čase, keď sa rozpadol systém školských i telovýchovných súťaží bolo potrebné nedovoliť školskému športu, aby sa rozpadol. SAŠŠ Sašška pomerne rýchlo našla živnú pôdu na všetkých základných a stredných školách a v súčasnosti organizuje súťaže v dvadsiatich športoch. Je členom medzinárodnej organizácie školského športu a najnovším úspechom našej talentovanej mládeže je 3. miesto športového gymnázia z Banskej Bystrice na svetovom atletickom pohári Humberta v Španielsku či 3. miesto basketbalistiek z gymnázia Štefana Moyzesa v Ružomberku na majstrovstvách Európy v Turecku.
Po vydarenej 5. olympiáde školských pracovníkov v Trnave sa naši pedagógovia chystajú na svoje európske hry do Grécka. Aj toto podujatie patrí spolu s Kalokagatiou, Slovenskou olympiádou detí a mládeže k vrcholom domácich aktivít asociácie. Na slávnostnom zhromaždení desaťročnej činnosti podrobne zhodnotil 1. predseda Ján Gabriš z Liptovského Mikuláša, ktorý spolu s ďalšími nadšencami obhájil poslanie telocvikárov. "Teší ma atmosféra na školách, ktoré prijali asociáciu ako svoju organizáciu. Máme váhu spoločnosti a vieme presadiť záujmy školského športu. Sú ale školy, kde pri zlých podmienkach mnohí telocvikári rezignovali a nechali deti svojmu osudu. Chceme dosiahnuť, aby sa do škôl vrátila tretia hodina telesnej výchovy v týždni i odsedenie pedagógov." Mnohých potešilo ohodnotenie za príkladný vklad k rozvoju školského športu i strieborné a zlaté medaily, ktoré nesú meno vynikajúceho telocvikára Ivana Branislava Zocha. Z východniarov to boli Jozef Uchaľ z Košíc, Peter Richman a Jozef Pavlík z Prešova, Vladimír Janček z Kežmarku, Marek Špilár zo Stropkova. Jeden zo zakladajúcich členov asociácie v okrese Bardejov Jozef Harňák po prevzatí ocenenia sa vyznal: "Na začiatku bolo viac financií ako v poslednom období. Entuziazmus nestačí. Realita je tvrdá a učitelia sa musia boriť v mnohých problémoch, najmä s nedostatkom športového náradia a náčinia. Na telocvikárov sa ináč pozerá. Sú kvalitní, ktorí dokážu sa mládeži venovať celým srdcom, objavujú talenty. Mnohí sa vyhovárajú na podmienky ale ja si myslím, že im chýba práve srdce, predsa majú deti. Treba pracovať, nebáť sa a postupne sa na riešení problémov môžu podieľať rodičia, škola i sponzori."
K účastníkom sa prihovoril aj jeden zo zakladajúcich členov Saššky, František Chmelár z Kežmarku, ktorý je v súčasnosti predsedom Slovenského olympijského výboru. Vyslovil presvedčenie, že učitelia telesnej výchovy by sa mali dostať v spoločnosti na takú úroveň vážnosti, aby naša telesná kultúra nestagnovala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.