Tieto tézy predniesol na odbornej konferencii v Edinburghu austrálsky astrofyzik Charles Lineweaver, pracujúci na univerzite štátu Nový Južný Wales.
Lineweaver skúmal podmienky, v ktorých môže vzniknúť planéta podobná Zemi. Dôležité je pritom zloženie hmoty, z ktorej planéta vzniká. Táto hmota musí obsahovať akurátne množstvo uhlíka, kyslíka, železa a kremíka. Spomínané ťažké prvky nevznikli pri tzv. veľkom tresku, ale až neskôr ich vyprodukovali hviezdy. Tie ich na konci svojej existencie rozmetali do okolitého vesmíru.
Planéty podobné Zemi sa teda mohli zrodiť až po zániku prvej generácie hviezd a uvoľnení ťažkých prvkov. V súčasnosti je týchto prvkov nadbytok. Namiesto planét podobných Zemi vznikajú planéty-obri, obiehajúce blízko svojich materských hviezd, ktoré poznáme z výsledkov pátrania po extrasolárnych planétach.
Najvhodnejší čas na vznik planét podobných Zemi bol podľa Lineweavera pred asi 6,4 miliardami rokov. Vtedy sa zrodili približne tri štvrtiny všetkých planét tohto typu, ktoré predbehli Zem najmenej o 1,8 miliardy rokov. To malo samozrejme vplyv aj na proces vzniku života. Ak sa mimozemský život vyvíjal podobne rýchlo ako pozemský, musí byť medzi mimozemskými inteligenciami a človekom asi taký rozdiel ako medzi človekom a mikróbmi.
Autor: Edinburgh (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
