týchto dňoch velikánska akcia Svetové stretnutie Spišiakov. Veď sme sa na ňu aj poriadne pripravili. Najvyššiu vežu v strednej Európe sme takmer celú zahalili lešením a bielym papierom, rovnaký obraz sa naskytne naším rodákom, už s troška pozmeneným prízvukom, v Levoči. Tam pre zmenu je lešenie obalené modrou sieťovinou. Ešte šťastie, že im môžeme ukázať oltár Majstra Pavla a na zabalenie Spišského hradu nemáme toľko veľa papiera. Jednu vec, ktorú zahraničný Spišiaci nepochopia, je, prečo tu máme takú veľkú nezamestnanosť. Kostoly sa opravujú, cesty sú rozkopané, ľudia sú spokojní. A to je ešte súčasťou ich programu Spišský trh a keď skutočne príde aj Senzus a Drišľak, normálne budú ľutovať, že s tejto krajiny vôbec odišli. Náhodou, keď si zapnú "telku" uvidia hlavne v reklame, že všetko je tu O.K. Už tri dni môžeme napríklad lacnejšie telefonovať, ale v skutočnosti je všetko ináč impulz zlacnel, ale sa aj skrátil.
Spišský trh môže zastrešiť jeden názov - Spišské výstavné trhy, pretože ľudia budú chodiť od stánku k stánku, všetko si prezrú, no vzhľadom na ich cibuľové peňaženky si nič hodnotné nemôžu kúpiť. A prečo cibuľové peňaženky? Lebo vždy, keď ju otvoríme tlačia sa nám do očí slzy.
Zahraničný Slováci ako prídu, tak ak aj odídu. Naše problémy nevyriešia, ale aspoň uvidia, ako sa ich krajanom darí. A tým je z roka na rok lepšie a lepšie. Keď to pôjde takto ďalej, o pár rokov nám všetkým pošlú pozvánky na Svetové stretnutie. Ale kto ho zorganizuje, keď všetci budem preč?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
