pre integráciu. Opakuje, že to bol on, ktorý požadoval šetrenie kauzy eurofondov a krokov Rolanda Tótha 13. marca - dva mesiace sa však nič nedialo. "Bolo napätie odchádzať za takých podmienok z vlády, ale mám čistý stôl a svedomie," konštatuje.
Napriek kauze zostal predsedom SOP a chce vyviesť stranu z súčasnej situácie, ktorá jej zatiaľ nezaručuje politickú budúcnosť. "Som vyrovnaný človek, počítam s tým, že život nie je len priamočiary a vyskytnú sa aj problémy. Ale vychádzam z toho, že každý problém má aspoň jedno dobré riešenie." Vie presne, čo chce od najbližších dní:
Stabilizáciu poslaneckého klubu - "ak si uvedomíme, kde je podstata politiky, máme šancu na úspech ak nie sami tak v koalícii".
Získanie nových straníckych tvárí - "keby bol v SOP niekto, kto má rešpekt a je verejnosťou akceptovaný viac než ja, miesto prepustím, zatiaľ sme takého nenašli". Rýchle výsledky kauzy Roland Tóth - "nepripustím, aby sa táto záležitosť hodila do autu a bola spájaná s mojou osobou".
Diplomat či politik?
Pavol Hamžík sa naďalej cíti byť viac politikom, než diplomatom. V diplomacii pritom prežil štrnásť rokov. "Mám za sebou jednu z naúspešnejších diplomatických kariér." Ako sa tam dostal? "Podal som si žiadosť. Dali mi dve podmienky - znalosť angličtiny, pretože s nemčinou a francúštinou by som nevystačil. A vstup do KSČ." Vstúpil tam tesne pred svojím prvým zahraničným pôsobením - v Dánsku.
Potom nasledovali Moskva, Fínsko, Rakúsko, Nemecko - misiu diplomata zakončil ako minister zahraničných vecí SR. A kde sa cítil najlepšie? "Človek nikdy nezabúda na prvú štáciu."
Aj s manželkou Dagmar konštatujú, že Dáni sú bezproblémoví ľudia, takisto im učaroval Bonn.
"Spolu s Kodaňou sú to provinčné mestečká, podobne ako Bratislava. Aj preto sa na Slovensku dobre cítime. Síce sme žili päť rokov v Prahe, a chodíme tam stále radi, radšej však máme tento bratislavský pokoj, než veľkomestský zhon."
Hamžíkovci bývajú so svojimi dvoma dcérami v Záhorskej Bystrici, v štvrti nazývanej slovenské Beverly Hills. "Odkedy sa objavila fotografia nášho domu v akomsi médiu, chodia tu procesie ľudí - pozrieť si ho." S penziónom predsedu HZDS však nemá Hamžíkova vila veľa spoločného. Nie je taká rozsiahla, ani gýčovitá.
Architekt nechal prízemie otvorené - jedálenský, obývací kút a halu rozčlenil len neuzatvorenými panelmi. Vzdušnosť priestoru podčiarkuje minimum nábytku - okrem kuchynskej linky je tu len jedálenský stôl a sedacia súprava. Nad malým krbom sú poukladané mušle, nad nimi technické sklo ihlanovitých a trojhranných tvarov, technika je umiestnená v podstavcoch pripomínajúcich umelecké diela. Upokojujúcu bežovú farebnosť osviežujú dva mnohofarebné Zimkove obrazy. Skutočne sa tu nezaprie ruka umelca s rukopisom najmodernejšieho interiérového trendu.
Osobitosť, vlastná každému zo štyroch obyvateľov domu, sa naplno odráža len v izbách na prvom a poslednom podlaží - aj to však len spomienkovými drobnosťami. Izbám dcér dominujú knihy, počítač a jednoduchá posteľ. Aj televízor je v hale.
"Neželal som si, aby naň dcéry hľadeli z postele."
Hotovosť i dlh
Koľko teda takýto dom stál? "Niečo vyše desiatich miliónov, aj s pozemkom." Skutočne? - neveriacky krútime hlavami. "Pozemok o rozlohe 1560 metrov štvorcových sme kúpili v roku 1997, rozpočet na dom bol 8, 6 milióna," začína počítať Hamžík. "Z nábytku tu máme aj to, čo sme si kúpili dávnejšie. Predali sme pomerne nové auto BMW, čo sme si doviezli z Nemecka, predali sme byt v Trenčíne. Keď som bol v Prahe, mohli sme využiť ministerskú kôtu a postaviť byt, hotový bol v roku 1992 a veľmi výhodne sme ho predali. A ešte sme si zobrali päťmiliónový stavebný úver."
Čo im zostalo v hotovosti? "Menej ako jeden milión korún." Vozidlo majú jedno, ale dobré - Ford Focus.
Využíva ho hlavne ženská časť osadenstva, predseda SOP jazdí na služobnom aute.
Byť či nebyť? Premiérom
Ich staršia 23-ročná dcéra Dagmar študuje právo, mladšia, 19-ročná Jana práve zmaturovala a čaká na verdikt prijímacej komisie Ekonomickej univerzity. Chce študovať podnikový manažment.
Všetky tri ženy však svojho jediného muža domácnosti niekoľko posledných týždňov obchádzali.
Dagmar Hamžíková: "Vedeli sme, že trpí. Myslím, že nie je politikom na slovenské, ale na európske pomery. Keď istá skupina nástojila, aby bol predsedom vlády, tlačila som naňho, aby to vzal. Odmietol."
V kuloároch sa skutočne hovorilo, že na jeseň minulého roka existoval scenár Pavla Ruska, že Hamžík by mohol nahradiť Dzurindu. Rusko vtedy uvažoval o vstupe do SOP.
Hamžík: "Isté podnikateľsko-politické kruhy o tom so mnou vtedy hovorili, nepovažoval som to však za reálne."
Kvôli povahe diplomata, lojalite, alebo pragmatickému hľadisku - nepriechodnosti v koalícii?
"Nedalo sa to urobiť. Ani kvôli svetu, ani vnútropoliticky. Na to musí mať človek tím. A tí, ktorí chceli ten scenár urobiť, neboli tímom, o ktorý som sa mohol oprieť."
A pridáva: "Zároveň som vôbec nemal záujem rozbiť súčasnú koalíciu."
Neľutuje? O Mikulášovi Dzurindovi sa od svojho vynúteného odchodu z vlády lichotivo nevyjadruje. "Sú veci medzi nami, ktoré zostali nevypovedané. Mám pocit, že v mojej veci premiér svoje právomoci skôr zneužil, ako využil." Napriek všetkému má stále dobrý vzťah s členmi vlády Kukanom, Magvašim, Machovou, Fogašom, Miklošom, Stankom, Harnom, aj s ministerkou Schmögnerovou. V parlamente si má čo povedať s Františkom Šebejom, veľmi mu záleží na poslancoch vlastného klubu.
Budúcnosť
Teraz chce pár dní oddychovať a potom chce byť predsedom strany na stopercentnú kapacitu. Aj takej, ktorá nebude v parlamente? "Budúcimi voľbami politika nekončí. Som bežec na dlhé trate, vždy som mal dobrý finiš." Pravdou je, že manželku "zbalil" napriek tomu, že na prvé rande neprišla. "Založil časopis, písal básne, dievčatá ho obletovali. Povedala som si, že nebudem chodiť s plejbojom." Uhovoril ju.
Daša MATEJČÍKOVÁ
Autor: jsv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
