ústrkov a krívd viac než dosť. Ako mladí študenti opustili vlasť po jej obsadení hitlerovským Nemeckom a dobrovoľne vstúpili do zahraničnej Československej armády. V jej radoch bojovali šesť rokov. Po návrate domov neoddychovali dlho, lebo opäť emigrovali pred prenasledovaním komunistickej vlády. Usadili sa v rôznych končinách sveta a teraz mnohí z nich, ešte žijúci, majú po vyše 80 rokov.
Ale aj v tomto veku a v zmenených politických podmienkach takisto pociťujú diskrimináciu. Tentokrát ide o legionárov, ktorí sa narodili alebo bývali na Slovensku. V Čechách bol zrušený zákon č. 39/1969 Zb., ktorý upravoval poskytovanie peňažných čiastok príslušníkom zahraničných a spojeneckých armád v uvedenom období a neumožňoval odškodnenie príslušníkom odboja,čo bojovali v západných armádach.
Na Slovensku k zrušeniu tohto zákona doposiaľ nedošlo. Preto sa kanadský zemský výbor Československej obce legionárskej v zahraničí obrátil listom na Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu, predsedov vlád Českej republiky a Slovenskej republiky, a požiadal ich o intervenciu. "Je iróniou, že federálna vláda rehabilitovala príslušníkov Československej armády v zahraničí bez ohľadu na občianstvo. Ministerstvo obrany povýšilo ich vojenské hodnosti a v minulom roku im poslalo diplomy a pamätné medaily takisto bez ohľadu na občianstvo, ale sú vylúčení z uvedeného zákona. Dúfame, že si dobre predstavujete sklamanie našich bratov slovenského pôvodu", uvádza sa v liste podpísanom predsedom výboru plk. v. v. Josefom Hynkom.
Autor: suš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
