/ Na aktuálnu tému /
V pondelok večer, krátko po osemnástej hodine, na autobusovom nástupišti na Kostolnom námestí v Michalovciach, zastala sanitka. Všetci sme pohľadom hľadali človeka, ktorý azda potreboval lekársku pomoc. Možno infarkt, možno náhla nevoľnosť... Tá však zakrátko skoro postihla nás, ktorí sme sledovali ako dvaja muži v bielom vyložili z útrob sanitky muža s dvomi barlami, s boľavou nohou, skackajúceho na tej druhej. K nemu, blízko zástavky autobusov smerom na Sobrance, položili tašku s vecami. Bolo zjavné, že ten muž nemá šancu dostať sa sám do autobusu, bez výdatnej pomoci nejakých iných dvoch mužov. Nehovoriac o úskaliach takéhoto cestovania , keď prinajmenšom mu niekto na boľavú nohu môže stúpiť... Na otázku, prečo pacienta, ktorý ako vysvitlo, potrebuje sa dostať do Krčavy v okrese Sobrance, vyložili na autobusovej zástavke, vodič sanitky a jeho spolujazdec odpovedali, že majú taký príkaz. Kto ho vydal sme sa nedozvedeli. Nakoniec, ani to nie je dôležité. Dôležité je, že také niečo sa vôbec stalo. Keď prvý šok z tohto "predstavenia" pominul, niektorí cestujúci začali tvrdiť, že to nie je po prvý raz, čo na autobusovej stanici niečo podobné videli. Muža, ktorého osádka sanitky nechala na autobusovom nástupišti, sme nakoniec identifikovali ako jedného z tých, čo žobrú v uliciach Michaloviec. Tvár nám bola povedomá, ibaže bol čistejší, upravenejší, pravdepodobne vďaka pobytu v nemocnici, čo jej treba pripočítať k dobru. Lenže nechať ho bezmocného na autobusovom nástupišti, to je už iná káva. Predpokladám, že tento človek je na sociálnej dávke a poistné zaňho platí štát. (Koľko to je už tiež iná téma). A možno, že nie, že nie je poistencom žiadnej poisťovne a pre nemocnicu boli jeho pobyt a ošetrenie čistou stratou. Oprávňuje to však niekoho k tomu, aby ho ošetril a vyhodil ? Nehľadám odpoveď na túto otázku u vedenia michalovskej NsP, ale v svedomí nás všetkých, aj v svedomí lekára, ktorý spomínaný príkaz dal sanitárom. Včera som sa dozvedela pár podobných príbehov, možno ešte otrasnejších ako je tento. Príbehov ľudí, ktorí nestoja na okraji spoločnosti a dopadli podobne. Problém nebude pravdepodobne v tom, že dotyčný sa tam nachádza. Nie je našou vecou v tejto chvíli skúmať z akých príčin. Základnou premisou, z ktorej by sme však mali vychádzať je, že ide o človeka, ktorý je v núdzi. (Tentoraz nemám na mysli núdzu sociálnu.) Úroveň každej civilizácie sa posudzuje podľa toho, ako sa dokáže postarať o svojich slabých a bezmocných. Daj panebože, kiež k nám budú potomci milostiví...Zdravotníctvo je chudobnejšie ako kostolná myš. Problémov, ktoré musia denne lekári i zdravotnícky personál riešiť je toľko, že im lezú ušami, nehovoriac o tom, že aj ich pozícia nie je zďaleka ružová. Bohužiaľ, nie sú v našej spoločnosti výnimkou. Veď v podobnej situácii je celý rad ďalších rezortov. Ale vari to je dôvod na to, aby sme sa stávali "otrlými", bezcitnými voči iným ľuďom? Často voči ešte bezmocnejším ako sme my sami? Prečo sa necháme zatlačiť až za svoju "dištančnú vzdialenosť" a potom konáme skratovo? Najhoršie je, že tento spôsob konania zakrátko začneme považovať za normu, dokonca východisko zo situácie. Nie je ním a nemôže byť. Čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie pre všetkých.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
