vymykajú zaužívaným štandardom, že je nadľudsky náročné vymýšľať vhodné superlatívy na opis týchto výjavov. Po druhé, ak sa jeden do toho pustí, riskuje osud kolegu z Nového Času, nakoľko pravdivý obraz prezidentskej reality je pomaly nemožný bez kolízie so stále platným boľševickým zákonom o hanobení predstaviteľa štátu.
Keď sa vystrábil z perforácie hrubého čreva, ústredným mottom prezidenta bolo, že sa druhýkrát narodil a až teraz mu je život naozaj vzácny. Nuž, jeho aktivity s týmto poučením dokonale kontrastujú - vyzerá to, akoby sa túžil narodiť aj tretíkrát. Je ešte v živej pamäti megakarambol prezidentskej kolóny medzi Pezinkom a Modrou, s bilanciou temer desiatky zranených. Verejné ohrozenie, ktorého sa divokou jazdou so svojou suitou dopustil, bolo úplne zbytočné. Ak teda nerátame ukojenie vlastného ega; druhé výročie svojej inaugurácie sa totiž rozhodol zvečniť roznáškou vencov k pútnym miestam viacerých národných dejateľov. Len preto fičala kolóna po okreske tretej triedy ako strelená, aby Schustera na Bradle, v Modre i Uhrovci odchytili televízne štáby.
Nápady s hromadným výstupom na Gerlach i terajšia výprava do brazílskej džungle so splavovaním Amazonky vnucujú neodvratné podozrenie, že slovenský prezident je zaťažený takým typom postihnutia, ktoré ho diskvalifikuje pre zastávanie najvyššej štátnej funkcie. Človek, ktorý nevie rozoznať, resp. nechce vidieť hranice vlastných možností, je sám sebe ohrozením. Prezident s rovnakou disfunkciou je však ohrozením verejným. Keďže tretíkrát sa narodiť sa vskutku málokomu podarí, dva roky po svojom zvolení predstavuje Rudolf Schuster bezpečnostné riziko štátu.
To nie je žiadna nadsádzka - taká je realita. V súčasnej vnútro- i zahraničnopolitickej konštelácii by prípadné komplikácie okolo prezidentskej funkcie mohli viesť k ťažkej destabilizácii so zničujúcimi následkami pre budúcnosť. Rudolf Schuster nehazarduje iba so svojím zdravím, ale aj s krajinou. A to iba kvôli infantilnému, paralelnému svetu snov a túžob, ktorý sa odohráva v jeho hlave.
Azda božské vnuknutie to bolo, čo našepkalo šéfredaktorovi SME položiť Schusterovi otázku, či sa pamätá na nejaké sny z obdobia, keď ležal v umelom spánku. Tu je odpoveď: "Opakoval sa mi stále jeden sen (...), dodnes ho vidím úplne presne so všetkými detailami. Bol som vo svätej zemi a reišil som tam pitnú vodu. Obrovská hora na rozhraní arabských štátov, obrovská rúra a ja ako vodár som tam vybudoval násosku. Keď som tú násosku vysal, voda začala tiecť. Oni prilietavali zo všetkých strán lietadlami, ORCHESTRE HRALI. JA SOM SA STARAL, ABY VŠETKO BOLO SPRAVODLIVO ROZDELENÉ. Už som bol z toho unavený a hovoril, už ma nežiadajte. ONI VŠAK BOLI VĎAČNÍ".
Netreba psychoanalytika, všetko je jasné. V tejto odpovedi je zakliata celá duša s najtajnejšími túžbami slovenského prezidenta. Ako na dlani sa zo sna zračia kauzy ako prezident a Pratex Čadca, prezident a zdravotníci, prezident a učitelia, okrúhle stoly o všetkom možnom. Skrátka SPASITEĽ (Svätá Zem!, voda - základná životná potreba) a vďační ľudia.
Samotný osobnostný typ, ktorý sen odhaľuje, nie je problémový. Pomáhať blížnym v núdzi a masírovať si ego ich vďakou nie sú vlastnosti zlého človeka. Existujú aj omnoho pokrivenejšie charaktery. Problém je v tom, ak takýto životný leitmotív nepozná bariéry, preráža všetko a predovšetkým sa manifestuje u jedinca, ktorý je súčasťou verejnej moci. Zvlášť prezidenta - to je veru sakra "průser".
Keďže slovenský prezident prenáša svoje hlbinné túžby do reálneho života, naráža na stále väčší odpor ďalších ústavných hráčov, čím narúša funkčnosť celého systému štátnych inštitúcií. Kvôli infantilnosti svojich vízií sa ešte aj zosmiešňuje, pričom unikátom samým osebe sú situácie fyzického ohrozenia, do ktorých sa dostáva. Tu niekde začala aj jeho črevná príhoda, ktorej mohol predísť, nebyť tvrdošijnosti na výbere osobného lekára. Toho istého, ktorý ho po krátkej degradácii (vyprosenej médiami) má opäť sprevádzať po Južnej Amerike.
Je načase vidieť jasne. Slovensko je oboma nohami v kríze prezidentskej inštitúcie. Keďže ide o post nesmierne háklivý a už historicky zaťažený aférou Mečiar-Kováč, nečrtá sa ani žiadne rozumné riešenie. Schuster nemá dosť sebareflexie na to, aby sa prekonal, resp. dobrovoľne post opustil. Vnútorne je naprogramovaný iba k horšiemu. Na najhoršie by sme sa preto mali pripraviť aj my, ktorí to zdola s úžasom a desom sledujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
